Dieťa, ktoré žilo pre iných

Ďakujeme všetkým, ktorí sa boli 17.4.2018 naposledy rozlúčiť s našou dcérkou Katkou Burianekovou. Ďakujeme za prejavenie sústrasti a kvetinové dary.  Ďakujeme za dôstojnú rozlúčku pánovi farárovi z farnosti Čierny Balog a pohrebnej službe Milana Halušku. Veľká vďaka patrí aj p. primárovi Surovému a lekárom a sestričkám na detskom oddelení v NsP Brezno, ktorí sa tri týždne starali o Katku do jej posledného výdychu.

 

Ďakujem všetkým priateľom na facebooku, za krásne slová útechy a povzbudenia. Veľmi mi to pomohlo. Priznám sa, že až s odstupom času som sa dostala k tomu, aby som si prečítala komentáre, ktoré ste písali pod moje príspevky o oznámení úmrtia a pohrebu. Dovolila som si skopírovať  úžasné myšlienky od Vás, ktoré mi dodali veľa sily a energie.

Monika Uramová Ponická
Katka bola náš veľký učiteľ, učila nás Láske bez podmienok a viere v zázraky. Sama bola veľkým zázrakom a anjelom v ľudskom tele. Bola spúšťačom a dôvodom mnohých dobrých vecí, ako je aj združenie, časopis, či iné akcie. Ukazovala nám smer, ako si vzájomne pomáhať. Keď nás naučila, ako týmto smerom kráčať a vedela, že sme pripravení niesť sami ďalej túto jej ideu, mohla odísť Domov do Svetla. Ďakujeme Ti Katka, stále Ťa ľúbime a hoci máme v srdiečkach žiaľ, vieme, že ty už si Doma. V Tvojom mene budeme kráčať po ceste, ktorú si nám ukázala a naučila si nás žiť ju. Nechcem plakať, že už s nami nie si, ja TI ďakujem, že si tu s nami bola…

Peter Hraško

Plačem a moje srdce zviera obrovská bolesť :'(
Dnes do nebeskej večnosti odišiel anjelik Katka ??
Sú chvíle ako je i táto, keď čas sa zastaví a všetky slová strácajú zmysel. Keď srdce a myseľ ovládne zúfalstvo, plač, bolesť a beznádej.
Ešte pred pár dňami som Katke prial skoré uzdravenie a veril, že táto krehká bojovníčka s láskavým srdiečkom svoj boj ako aj všetky predchádzajúce úspešne vyhrá a …
Jej maminka, Ivetka Iveta Burianeková spolu s manželom sa to celý čas o Katku krásne starali, aby aj napriek stavu, v akom sa nachádzala, sa mohla tešiť zo života. Zahŕňali ju obdivuhodnou rodičovskou i materinskou láskou, ktorá Katkin život robila vrámci možností raj.
Síce som sa bohužiaľ s Katkou nestačil stretnúť, ale do podrobna som poznal jej príbeh od Ivetky, mojej priateľky i kolegyne z časopisu. Obdivoval som a nikdy neprestanem, ako sa Ivetka spolu s ťažko chorým manželom nádherne o Katku starali. Väčšina toho však ležala na bedrách Ivetky, ktorú obdivujem, že napriek všetkému ešte pomáhala iným a rozdávala vôkol seba radosť.
Touto cestou by som si dovolil vysloviť Ivetke, jej manželovi a celej smútiacej rodine hlbokú úprimnú sústrasť a Vás ostatných by som poprosil o modlitbu za anjelika Katku.

Milan Krajňák
Dnes odletel jeden anjelik do nebíčka. Touto cestou sa chcem poďakovať ľuďom, ktorí pomáhali Katke a jej milujúcej mamke Iveta Burianeková v ich obrovskom súženi a trápení. Nepoznám nič horšie, ako keď rodič nemôže pomôcť svojmu dieťaťu, ďakujem Peťovi, Peter Hraško, že má upozornil na anjelika Katku. Aj pre ňu som chystal dražbu, no nestihli sme. Plne si uvedomujem a vážim, že mám zdravé deti. Preto sa chcem v budúcnosti plne venovať takýmto deťom a rodičom a zriadiť inštitút pomoci. Pani Iveta posielam vám jedno vrúcne objatie,verím že raz nám Boh vysvetlí prečo až tak niekto musí trpieť. Pošlite Ivetke jedno veľké objatie,ďakujem

Helena Hollá
DIEŤA, KTORÉ ŽILO PRE INÝCH
(na pamiatku Katky Burianekovej)

Narodilo sa dieťa. Nie teraz, ale kedysi pred 17 rokmi.
Dieťa však bolo iné ako ostatné deti. Do vienka dostalo množstvo diagnóz: poškodený mozog, DMO,epilepsiu, spastickú kvadruparézu a iné. To všetko ho predurčilo na to, aby nikdy nechodilo, nikdy neprehovorilo, nikdy sa samo nenajedlo, nikdy sa samo nezahralo, ani nešlo do školy.
Bolo odkázané na pomoc iných.
A tak sa aj stalo. Rodičia sa mu venovali 24 hodín denne 7 dní v týždni po celý rok i ďalšie roky. Museli, lebo bez nich by neprežilo.
Kŕmiť, prebaľovať, odhlieňovať, umývať, polohovať…stále dookola, donekonečna…

Hlavne mama.
A zrazu táto mama zistila, že začala vnímať život ináč. S pokorou prijímala každodenné radosti i starosti, prispôsobila sa potrebám tohto dieťaťa a vnímala svet jeho očami. Tešila sa z každého nového dňa, z každej maličkosti. Prestala sa zaoberať vecami, ktoré sa jej dovtedy zdali možno veľmi dôležité. Už také prestali byť. Neriešila také banality typu kto, čo, kde, kedy, ako…Začala žiť pre prítomný okamžik, pre tú danú chvíľu. Lebo…dieťa! Ale rodina sama na to nestačila. Pomoc od štátu pre potreby chorého dieťaťa takmer žiadne. Nastúpili cudzí ľudia. Začali pomáhať…každý ako mohol a vedel. A zrazu sa začali meniť aj oni. Začali cítiť súcit, lásku, akési spojenie s týmto dieťaťom i s jeho mamou. Zdieľali spoločne jeho osud, jeho trápenia. A zdieľali až do konca.

Toto dieťa, Katka Burianeková, splnila svoju úlohu na tomto svete. Ona nežila svoj život pre seba ako iné deti. Ona žila pre iných…žila preto, aby im pomáhala povzniesť sa na vyššiu úroveň vedomia. Cez svoju bolesť a utrpenie prebúdzala ich lásku.

KATKA, ODIŠLA SI, ALE POSOLSTVO, KTORÉ SI SO SEBOU PRINIESLA NA TENTO SVET, TU OSTALO.
TAK AKO TU OSTÁVAJÚ POSOLSTVÁ VŠETKÝCH DETÍ, NARODENÝCH S ŤAŽKÝMI DIAGNÓZAMI.

Česť Tvojej pamiatke i pamiatke detí, ktoré žili pre iných!

 

Mária Lárová
Milá Katuška, zajtra sa s Tebou rozlúči Tvoji najbližší, Tvoji rodičia Ivetka a Stano, Tvoja babička Veronika, Tvoja teta i strýko, tiež Tvoje sesternice Ti zamávajú na Tvojej poslednej ceste.
Nikdy si nemala možnosť stlačiť nám ruku, nikdy si nepoznala, aké to je, keď môžeš niekoho objať, niekomu pohroziť prstom. Nepoznáš ten pocit postaviť sa nohy a ísť, alebo len liezť po štyroch. Nebolo Ti dopriate spoznať toľko vecí a situácií, ktoré sú pre nás bežné, a bez ktorých si našu existenciu dokážeme len ťažko predstaviť. Nikdy si nemohla svojim rodičom, povedať jediné slovo, mohla si sa smiať ani plakať. Nikdy si neochutnala bežnú stravu, nepoznala si aké to je zahryznúť sa do chrumkavého voňavého chleba, nevieš, ako chutná jahoda, neochutnala si krupicovú kašu, cukrík je pre Teba neznáme slovo.
Len v Tvojich očiach bolo vidieť, kedy si v pohode a kedy máš strach. Tvoj dych hovoril: „Áno som spokojná“, alebo kričal: „Bež odo mňa, kde je moja mamička, kde je moja bezpečie?“ Tvoje telíčko, deformované vždy prítomnou kŕčom, závislé od pomoci druhých. Keď si prišla na svet, nedávali Ti lekári veľa šancí na život. Od samého začiatku museli byť Tvoji rodičia pripravení, že raz odídeš, že to môže byť za mesiac, za rok za dva… Že si sa dožila krásnych sedemnástich rokov sa vďaka medicíne, vďaka rade zdravotníckych pomôcok, vďaka Tvojej obetavej mamičke i Tvojej neutíchajúcej vôli žiť .
Spomínam si na moje prvé stretnutie s Tebou, keď som k Tebe išla s určitou neistotou, ako ma budeš vnímať, ako reagovať, ako mám nie Teba hovoriť, česky alebo slovensky? Vedela som, že po slovensky, len tak to bude znieť naozaj, nebudem sa pred Tebou na nič hrať, pretože verím, že si bola obdarená inými zmyslami a každú faloš by si prezrela.
Tvoj obrovský životný hendikep možno mnohým z nás pomohol vnímať náš život inak, pomohol sa menej sebalitovať, viac si všímať potrebu ostatných. Vďaka Tebe sa Tvoja mamička naučila mnohým zručnostiam a schopnostiam. Spoznala veľké množstvo vzácnych ľudí.
Prajem pokoj Tvojej duši.

Irena Duchková
Milá Ivetka, ťažko cítiť obrovskú bolesť, ktorú práve prežívate. Sedím tu pri pc a tečú mi slzy. Spomenula som si na bolesť, keď mi umrela mamička. Neviem si predstaviť ešte väčšiu bolesť zo straty detí. Chcem sa s Vami podeliť o príbeh, ktorý sa mi stal, keď som zúfalo plakala nad stratou mamičky a hovorila tam niekam hore k jej patrónovi Svätému Tadeáškovi, ku ktorému sa vždy modlila za druhých. Keď bola v nemocnici, povedala mi, že jej Svätý Tadeášek nezodpovedá. Nechcela som prijať myšlienku na jej smrť a stále ju presviedčala a trochu aj klamala, že ma odpovedal a všetko bude dobré. Noc pred jej smrťou som sa skutočne napojila na Sv. Tadeáška a hovorila k nemu. Zrazu som nečakane odniekiaľ úplne jasne počula odpoveď: „Tvoja mamička už ti dala veľa. Dostala si viac než kto iný mohol dostať. Celý život ťa chránila, učila ťa,
Je mnoho ľudí, ktorí nedostali ani kúsok toho, čo ty. Nechaj ju odísť! Vieš, že potrebuje odpočívať. Odovzdala viac ako mnohí ďalší a už je unavená. U nás si nejaký čas oddýchne. U nás neucíti bolesť. Po odpočinku sa znova narodí. Bude mať veľa sily a bude zase ďalej odovzdávať a učiť láske. Narodí sa opäť do vašej rodiny, pretože skupinky duší idú stále po veky vekov spolu. Hoci ty ju neuvidíš, ona nejaký čas, než sa znova narodí, bude s vami, bude vás objímať a chrániť. Možno ju ucítiš. V ťažkých chvíľach ucítiš pohladenie, objatie alebo zvláštny pocit, ako keď je s tebou. Ona skutočne bude. Možno ju uvidíš v snovej dimenzii, kde sa s tebou spoja. Duša je večná, ako vieš. Nikdy nezomrie. Len tu odovzdala svoju fyzickú schránku, ktorá ju už bolela. Príde znova a znova budete spolu, ako tomu je po veky vekov. Duša je nesmrteľná, rovnako ako láska,
Hoci som vedela, že moja mamička sedí v mojom srdci na zlatom tróne navždy, slzy mi tiekli ďalej. Ale už tam nebol ten strach o ňu. Vedela som, že je jej dobre, že je s nami a naozaj po jej smrti som zrazu ucítila okolo seba akýsi oblak zlatého prachu, ktorý ma zasypával ako ochrana a nastolil mi blažený pocit, ktorý som nechápala.
Zaoberám sa cestami duší a mám okná do minulosti a musím potvrdiť, že skutočne ideme stále s rovnakou skupinkou duší po veky vekov. Len čas, ktorý vnímame tu nie je časom tam.
Sama som prežila klinickú smrť. Nechcela som sa vracať, hoci život tu som vždy milovala. Blaženosť, s ktorou som sa stretla niekde tam, som tu dovtedy nespoznala. Chvíľu mi trvalo naštartovať späť, ale žijem rada. Moje vedomie je teraz trošičku iné. Pochopila som, že tu zbierame skúsenosti emócií, ktoré tam nie sú. A raz sa všetci vrátime domov, aby sme zase nabrali silu a vrátili sa, alebo sa nemusíme vracať. Ale napriek tomu viem, že naša láska, to je tá nesmrteľnosť. Nemôže síce niekedy nahradiť to fyzické objatie a pohladenie. Tiež viem, že spolu ideme veky vekov. že sme už naše straty zažili mnohokrát. Ale tiež viem, že ženy, keď prišli o dieťa, tá jazva s nimi ide vekmi vekov, hoci to bolo niekde v minulom živote a zápisy bolestí, ale aj radostí, máme v bunkách, v našom DNA.
Viem, že akékoľvek slová sú málo. Objímam vás na diaľku a viem, že vaše dievčatko je s vami a objíma vás. Len ju nevidíte. Ale určite cítite. Bolesť je niečo, čo nikto nevidí a napriek tomu pláva naprieč vesmírmi. Prajem Vám veľa sily a úprimnú sústrasť. Snáď naše spoločné slzy nám vrátia dušu vašej krásnej dcérky späť k nám, aby tu mohla čoskoro žiariť opäť s nami.

Andrea Ryba Moser
Slovami sa mi ťažko vyjadruje čo ti chcem povedať.
Vždy som mala v hlave, že naše deti sú takmer rovnako staré.
Ale spravila si naozaj všetko čo si mohla aby sa Katke ľahko žilo.
Ivi, neopustila vás, len prešla do druhého sveta, kde ju budeš môcť objať až keď ťa raz bude čakať na tom prechode, kade raz vsetci musíme prejsť, ale cítiť ju budeš aj tu na tomto svete.
Drž sa!

 

Katka mi ukázala cestu ako pomáhať.

 

O Katke sa viac dočítate tu.

 

Kontakt

Meno a priezvisko(Povinné)