ZUZANKA

Na hlávke má plavé vlásky,
oči ako studničky.
V nich nekonečno lásky
a šibalské iskričky.

Telo by sa chcelo pohnúť,
nôžka smelo vykročiť.
V kolienku sa trošku ohnúť,
nedá sa to urobiť.

Iba svoje rúčky podá
mame nešikovne do dlaní.
Na tváričke úsmev zahrá,
zas sme niečo zdolali!

Srdiečko jej láskou bije,
iba treba počúvať…
napísané nikde nie je,
to, čo nám chce povedať.

Že ona sa veľmi snaží
všetko dobre urobiť.
Bo nás ľúbi a je rada,
že sme si ju nechali.

Veď je naša a my sme jej
tá najlepšia rodina.
To čo iné deti vedia,
len sa učiť začína.

Mnoho vecí nedokáže,
pohyb je jej veľký sen.
Jazýček sa nerozviaže,
no nám stačí mať ju len.

Zuzana Lacková

Kontakt