Pani Dolinská si prechádza veľmi náročným obdobím. Osud jej nadelil veľa ťažkých skúšok.
Pred štyrmi rokmi prišla o dcéru, ktorá spáchala samovraždu a zanechala po sebe dve maličké detičky. Otec o deti nemá záujem.
Pred rokom mal manžel pani Dolinskej úraz, čaká na schválenie invalidného dôchodku, keďže vďaka komplikáciám po úraze sa nemôže zaradiť do pracovného pomeru.
Majú syna, ktorý skončil stredoškolské štúdium a práve v tomto období si hľadá prácu.
Zostali bez pravidelného príjmu. Žijú zo 700 € mesačne, z toho musia zaplatiť nájom 400 €.
300 € treba prerozdeliť na stravu, dochádzanie do nemocnice v BB, doplatky za lieky, …
Pani Marcela mi so slzami v očiach začala rozprávať svoj životný príbeh, ktorý chvíľami zastavuje dych. Prísť tak náhle o dcéru, to je asi to najťažšie v živote matky.
Čo musela prežívať?
Nestíhala si dávať otázky typu: „ Kde som urobila chybu? Dalo sa tomu zabrániť? “
Musela konať. V deň pohrebu požiadala súd o zverenie vnúčikov do jej výhradnej starostlivosti.
Ten jej vyhovel a už štyri roky sa stará o tieto dve malé deti, ktoré jej hovoria MAMA.
V zime v roku 2021 šiel jej manžel na nákup od obchodu, pošmykol sa na schodoch a spadol tak nešťastne, až má trvalé následky, vďaka ktorým je dlhodobo na PN a čaká na schválenie invalidného dôchodku.
Pani Marcela si našla prácu, v ktorej sa jej veľmi páčilo. No dlho sa z práce netešila.
Zrazu prišiel zvrat.
Vnúčik Paťko sa jej nepozdával, bol slabý, ospalý, apatický. Nechutilo mu jesť, tak zašla s ním na pohotovosť. Prišli v poslednej chvíli. Chlapca hospitalizovali v nemocnici v Brezne, porobili mu základné vyšetrenia a následne ho prevážali do Banskej Bystrice, kde mu museli nastaviť liečbu. Diagnostikovali mu cukrovku. Marcelu zaučili ako mu treba pichať inzulín.
Prišli domov z nemocnice, začala tvrdá realita.
Rodina sa ocitla v núdzi.
Marcela zatiaľ nemôže ísť do práce, lebo jej treba dávať pozor na vnúčika.
Kontrolovať hladinu cukru v krvi, dodržiavať diabetickú diétu.
Pravidelne pichať inzulín, dávať stravu a povzbudzovať chlapčeka k pravidelnému pohybu vychádzkami, ktoré sú pre diabetikov tak potrebné.
Pani Marcela je veľmi silná osobnosť, za vnúčikov by dala aj svoj život. Počula som z jej úst: „ Radšej som mala dostať ja cukrovku, len nech je malý Paťko zdravý.“
„Ako budeme teraz žiť? Čo bude ďalej?“
Milí čitatelia, pomôžeme jej spoločnými silami zodpovedať na tieto otázky?
Ako?
Formou darovania peňazí na doplatky za lieky, cestovné, … alebo zakúpenie základných potravín, drogérie podľa potreby a dohody s rodinou.
Je to pomoc na preklenutie obdobia, kým sa pani Marcela zamestná a manžel začne poberať invalidný dôchodok.
Ale aj kým si nastavia režim ako žiť s dieťaťom diabetikom. Je náročné na psychiku vysporiadať sa s novou situáciou.
Dôležité je, aby matka bola pokojná a vtedy je aj život aspoň trochu ľahší…
Ak máte záujem pomôcť tejto rodine, rada vám poskytnem kontakt a číslo účtu
V mene rodiny ďakujem
Iveta Bartalová, predsedníčka OZ Spolu to zvládneme – Burko:
Naše občianske združenie tejto rodine pomohlo. Bola som u nich na návšteve. Porozprávala som sa s pani Marcelou a jej manželom, a po zhodnotení situácie sme zakúpili základné potraviny a drogériu. Pomoc naozaj súrne potrebujú.
