Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Apríl-Máj-Jún 2019 Vedeli ste, že ...

Sociálna práca ako súčasť holistického prístupu pri práci s onkologickým pacientom

Onkologické ochorenie, ako závažná diagnóza, má už niekoľko rokov stúpajúcu tendenciu. Je to okamih, kedy sa zdravý človek stáva ťažko chorým. Ako uvádza Luzzato (2006), v prípade rakoviny ide o  súboj medzi agresorom a  napadnutým.

Je rebéliou jednej bunky, ktorá sa znásobuje a vytvára množstvo ďalších proti pravidlám, ktoré určitým daným spôsobom regulujú vývoj a vitalitu organizmu človeka. Rakovina nie je iba zásahom do organizmu človeka. Nestačí uspokojovať v každom prípade opodstatnené potreby pacienta len v oblasti somatickej. Starostlivosť o chorého musí mať komplexný charakter, čiže je dôležité pokrývať aj potreby psychologické,sociálne. Je prakticky nemožné od seba oddeliť starostlivosť somatickú a psychologickú. (Koutecký, 2004).

Dôležitosť holistického prístupu je naznačená aj v zákone č. 219/2014 Z.z., v ktorom sa uvádza: „Sociálna práca je sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce vykonávaná vo vzájomnej súvislosti s inými odbornými činnosťami z oblasti psychológie, práva, medicíny, pedagogiky, sociológie a ďalších oblastí.“

Sociálna práca v zdravotníctve podľa Vrankovej dopĺňa medicínsku a  ošetrovateľskú diagnózu o sociálnu diagnostiku, čím napomáha k riešeniu sociálnych problémov, ktoré v súvislosti s ochorením vznikajú. (In Mátel, Hardy a kol., 2013). Vyrovnať sa s tak závažným ochorením, akým je onkologické, je veľmi náročný, no predovšetkým veľmi individuálny proces. Avšak, ako uvádza Andrášiová (2009), rakovina nie je len zásahom do života chorého, ale celej rodiny. Keďže ide o, v mnohých prípadoch nepoznanú situáciu, často ani členovia rodiny nevedia, ako postupovať. Väčšinou sa všetci zameriavajú na zdravotný stav blízkeho a nechtiac zabúdajú na jeho potreby týkajúce sa života, ktorý viedol pred ochorením. Sociálny pracovník ako erudovaný člen multidisciplinárneho tímu, ktorý disponuje príslušnými vedomosťami, skúsenosťami, charakterovými vlastnosťami a komunikačnými schopnosťami, by sa mal stať jeho neodmysliteľnou súčasťou. Pomocou vhodných metód zaisťuje sociálne potreby svojho klienta, v tomto prípade onkologického pacienta a jeho rodiny. (Šustrová, 2012). Sociálne poradenstvo je dôležitým nástrojom sociálnej pomoci pri práci s klientom, onkologickým pacientom a jeho najbližších. Ako uvádza Schavel a Mátel (2013), cieľom sociálneho poradenstva je konkrétna pomoc klientovi pri riešení jeho nepriaznivej životnej situácie spolu s poskytovaním informácií, ktoré mu pomôžu pochopiť a orientovať sa v možnostiach, ktoré sa mu v danej nepriaznivej situácii ponúkajú. V súčasnosti niet pochýb o vzájomnom prepojení vážneho ochorenia a sociálnych problémov, čo okrem iného môže mať za dôsledok spoločenskú izoláciu. Nie sú výnimočné ani nevhodné reakcie okolia na chorého. Profesionál sa v rámci svojej činnosti a pomoci klientovi venuje problémom, ktoré primárne ovplyvňujú neho fungovanie v spoločnosti. Či už prostredníctvom svojpomocných skupín, prípadne rôznych združení v rámci tretieho sektora. Klientovi sa naznačuje postup, pomoc pri pochopení a orientácii legislatívnych noriem, nariadení, prípadne distribúcia do príslušných inštitúcií. (Schavel, Oláh, 2012). Je veľmi dôležité zamerať poradenstvo aj na prácu s rodinnými príslušníkmi, keďže ochorenie blízkeho sa ich bytostne dotýka. Vhodnými metódami je nevyhnutné im umožniť vyjadriť svoje vlastné pocity, podporovať ich prežívanie a dať im možnosť ventilácie. Toto všetko dáva základ k navodeniu pokojnej rodinnej atmosféry, ktorá je v štádiu ochorenia, liečby, remisie, relapsu nevyhnutná (Špatenková, 2013). Pomoc a  poradenstvo zamerané na vytvorenie pokojného a podporného prostredia, na pochopenie nárokov, vyplývajúcich z príslušnej legislatívy, upevnenie rodinných vzťahov a  vzťahov v rámci širšej rodinnej siete, pomoc pri integrácii v rámci možnosti a schopnosti onkologicky chorého pacienta prispieva k  vytvoreniu a udržaniu jeho čo najvyššej možnej kvality života. Mgr. Martina Paulusová študentka doktorandského štúdia na VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave

ZOZNAM LITERATÚRY
ANDRÁŠIOVÁ, M. 2009. Keď do života vstúpi rakovina. Bratislava: Landy, 249 s. ISBN 978- 80-970127-0-0.

KOUTECKÝ, J. a kol. 2004. Klinická onkologie I. 1. vydanie. Přerov: Riopress, 278 s. ISBN 80- 86221-77-6.

LUZZATTO, L. 2006. Capire il cancro. Conoscerlo, curarlo, guarire. Milano: BUR Rizzoli. 397 s. ISBN 978-88-17-03719-8.

MÁTEL, A. – HARDY, M. a kol. 2013. Vybrané kapitoly z metód sociálnej práce II. Bratislava? VŠZaSP sv. Alžbety. 507 s. ISBN 978-80- 8132-074-3.

MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. a kol. 2013. Teória a  metódy sociálnej práce I. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. 446 s. ISBN 978-80-971445-1-7.

SCHAVEL, M. – OLÁH, M. 2012. Sociálne poradenstvo a komunikácia. Liptovský Ján: PROHU. 2018 s. ISBN 978-80-89535-08-8.

ŠPATENKOVÁ, N. 2013. Poradenství pro pozůstalé. Principy, proces, metody. České Budějovice: Grada Publishing. 224 s. ISBN 978-80-247-3736-2.

ŠUSTROVÁ, M. 2012. Sociálna práca v  zdravotníctve. Bratislava: VŠZaSP sv Alžbety. 122 s. ISBN 978-80-8132-041-5.