Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Január-Február-Marec 2019 Pozitívne myslenie Zuzana Števáková

Priateľstvo

Keď sa povie priateľstvo, každý si hneď vybaví kamarátstvo so susedom, spolužiakom, známym človekom zo sídliska. Ale ja nemyslím kamarátstvo, či povrchné priateľstvo, myslím to skutočné priateľstvo, ktoré je v dnešnej dobe také vzácne.

Niekedy sme presvedčení, že máme dobrého priateľa a on sa „prejaví“ práve vo chvíli, kedy ho najviac potrebujeme. Vtedy zistíme, že sme na tomto svete úplne sami a že ten, kto s nami tancoval za slnečného svitu a o ktorom sme si mysleli, že s nami pobudne aj v búrke, nás pri prvých kvapkách dažďa opustí. Počula som už o takomto „priateľstve“ a rada by som vám o ňom napísala.

Kamil a Peter boli kamarátmi už od základnej školy. Išli spolu i na strednú a neskôr si našli aj partnerky, s ktorými sa časom zosobášili. Spolu chodili na výlety, dovolenky, stále sa navštevovali, až kým Kamil, kvôli istým problémom v práci, nezačal prepadávať alkoholu. Jeho manželka s  dcérkou to nezniesli a  opustili ho. Prosil ich, aby ostali, no jeho manželka povedala, že kým bude piť, nevrátia sa. Peter však, ako jeho priateľ, stál stále pri ňom a pomáhal mu odvyknúť si od tejto hnusnej závislosti. „Priateľu môj, takto predsa nemôžeš žiť! Stratíš svoju rodinu – milujúcu manželku a  nádhernú dcérku! Čo ti dá alkohol? Nič, len chvíľkové potešenie a potom kopu žiaľu. Spadol si síce na kolená, no ak budeš veľmi chcieť a snažiť sa, môžeš ešte vstať. A ja ti pri tom pomôžem,“ s úsmevom povedal Peter. Vybavil mu protialkoholické liečenie a keďže Kamil túžil po vyliečení, podarilo sa mu tejto závislosti zbaviť. Jeho manželka s dcérkou sa k nemu vrátili a v ich rodine bol zas pokoj a láska.
To by bol pekný záver príbehu, keby to bol koniec, lenže karta sa teraz obrátila. Petrova manželka neskôr ochorela. Dostala rakovinu a o dva roky bola pod zemou. Nemali deti, takže Peter sa utápal v žiali, pretože po jeho milovanej manželke mu neostalo nič – iba krásne spomienky. Pracoval vo firme, v ktorej sa pracovné sily museli zredukovať, preto Petra navyše aj vyhodili.
V dôsledku toho už nedokázal splácať nájom za byt a tak sa musel vysťahovať. Nevedel, čo má robiť, chcel si nájsť prácu a hľadal i  lacnejší podnájom, no to chvíľu trvá. Preto najprv hľadal pomoc u svojho „najlepšieho priateľa“ Kamila: „Ahoj Kamil, mohol by som ťa poprosiť a zostať u vás pár dní? Vieš, nemám kde bývať. Aspoň kým si nenájdem novú prácu a nový byt.“ Kamilova reakcia Petra veľmi prekvapila: „Ahoj, ja ti, bohužiaľ, nemôžem pomôcť. Máme totiž malý byt a nie je tu dosť miesta. Skús to radšej inde,“ a zabuchol Petrovi dvere pred nosom. Peter ostal ako obarený. Po tomto rozhovore sa pobral do parku a  ustlal si na lavičke. Stal sa z neho bezdomovec, až kým sa raz nezoznámil s človekom, ktorý mu podal pomocnú ruku. Cudzí človek. Veru tak – niekedy sa cudzinci môžu stať najlepšími priateľmi rovnako, ako sa najlepší priatelia stanú cudzincami.
Je veľmi užitočné občas sa vzdialiť od všetkého, o čo sa opierame, aby sme zistili, čo je pod našimi nohami skala a čo piesok. Často to môže vyzerať tak, akoby to bola skala a je to len obyčajný piesok. Potom nás však čaká nemilé prekvapenie a sklamanie, aké čakalo aj Petra v tomto príbehu. Preto si treba vážiť skutočných priateľov, ktorých je na svete tak málo.

Zuzana Števáková

Články v čísle Január-Február-Marec 2019 čítajte tu. 

Archív článkov z časopisu Inak obdarení Január-Február-Marec 2019

Články z časopisu Inak obdarení čítajte na informačnom portáli s rovnakým názvom.