Každý z nás si svoj život tvorí sám

Pavlínu som spoznala v jednom z mojich najťažších období života. V tom čase mi veľmi pomohla, už len tým, že ma vypočula.
A ja som navnímala jej energie, ktoré ma nakopli a posúvali v živote ďalej. V rozhovoroch s ňou som veľa vecí pochopila.
Často mi hovorievala: ” Nič nie je náhoda. Všetko čo sa deje, má svoj dôvod.”

Veľmi sa mi páčili jej články o duchovných príčinách chorôb, ktoré písala pre časopis Inak obdarení. Za to som jej doteraz vďačná.
Tu ich nájdete.

Ľudia v rôznych životných situáciách padajú na samé dno. Z toho dna sa treba nejakým spôsobom odraziť, aby mohli žiť lepší a krajší život. No nie je dobré ani to, ak lietajú v oblakoch a neustále len snívajú o lepšom živote.

1. Čo podľa teba treba urobiť ako prvé, aby sme sa vedeli ustáliť, aby sme boli v rovnováhe?
Ako to bolo u teba. Skús popísať svoj život pred tým, ako si sa „prebudila“.
Predstav sa čitateľom. Nech ťa spoznajú.

Začnem od konca. Volám sa Pavlína Krétová a som obyčajná žena, tak ako každá iná. Môj život nebol jednoduchý, ale nebol ani príliš zložitý – uhol pohľadu. Všetci prežívame len to, čo sme sa sem prišli naučiť. Naše lekcie života, skúsenosti duše, ak by som to chcela pomenovať tak poeticky. Môj život pred prebudením – no, to je ťažké. Neexistuje zrejme konkrétny dátum, kedy by som mohla povedať – tak tento deň to bolo. Prebúdzanie prichádza postupne. U niekoho možno pomalšie, u iného rýchlejšie, ale nemôžem s istotou tvrdiť, že to bolo 3.marca roku Pána. (smiech)

Ak by som to, ale predsa len mala v skratke nejako pomenovať, tak to bol život, (občas ešte stále je, pretože sa zobúdzame celý život) kedy som svoje životné lekcie riešila hlavne cez podvedomé vzorce, strach, ego, výchovu a dosť som dávala na názory iných. Vo význame trápenia, že by o mne ľudia mohli uvažovať nepekne. Ale tomu sa asi nevyhne nikto z nás. Život je tak krásny, a my si často myslíme, akí sme múdri. Áno, sme, ale myslíme hlavou, nie srdcom. Bohužiaľ. A toto bol asi môj najhlavnejší znak života pred tým, kým som si začala uvedomovať, že to nie je to, čo by som chcela žiť. Moje rozhodnutia boli na základe mysle, nejakého vzorca – čo by malo byť správne alebo nesprávne. Lebo taká je doba, lebo tak ma vychovali, lebo chlapci neplačú a dievčatká vždy chodia pekne upravené… Lebo toto sa nehovorí a na toto je veda a zvyšok sú len rozprávky pre deti…
Aby som odpovedala na celú otázku – ako prvé je zrejme najlepšie začať od seba. Uvedomiť si, že zmena prichádza zvnútra a nie opačne. Zmena začína od nás, nie od tých druhých. Ak začneme týmto, rovnováha časom príde.

 

2. Aké boli začiatky, spoznávanie cesty za ezoterikou? Alebo je to u teba Dar od Boha?

Svojim spôsobom som presvedčená, že veci, ako som im kedysi hovorievala – medzi nebom a zemou – nie sú určené len pár vybraným jednotlivcom a zvyšok ich má obdivne zbožňovať a potajomky sa zožierať, prečo on nie…
Verím a v podstate sa snažím šíriť medzi ľudí, že každý jeden z nás je tvorcom svojho života. Len on sám. A toto je to prvé, ale zároveň aj to najťažšie. Je to možno malý krok jedného človeka, ale obrovský skok pre kolektívne vedomie ľudstva. Hoci po vlastných skúsenostiach musím povedať, že odhodlanie vybrať sa na cestu spoznávania samého seba, seba v nahej úprimnosti, to chce obrovskú dávku odvahy.

Moje začiatky boli tak nejak prirodzene dané. Náhody neexistujú, a tak som do života dostávala všetky potrebné impulzy k zmene. Inou otázkou je, ktoré som využila, a ktoré nie.
Už v puberte ma to prirodzene ťahalo k literatúre, ktorá v tom čase bola považovaná buď za sci – fi alebo za veci, ktoré by zrejme spadali do krabičky „bosoráctva“. Priťahovali ma karty. Už od mala som s nimi vyrastala – koľko príbehov som dokázala vytvoriť ako dieťa, jaj, samé princezné a princovia. Keď som mala 10 rokov, presťahovali sme sa do rodiska mojej mamy. A to je zrejme dodnes kraj, kde novodobé „čarodejnice“ kvitnú. Alebo inak. Žili tu babičky, ktoré riešili bradavice zariekavaním. Verilo sa tu na takzvané zoči a odrábanie a podobne.
Moja mama sa niektorým veciam venovala, a tak som podedila isté znalosti. Postupne som pomáhala iným hlavne od „zoči“.
Nikto ma nepresvedčí, že takéto veci neexistujú, pretože som bola svedkom nielen na sebe ale aj na iných – aj tých zarytých skeptikoch, čo to s človekom dokáže urobiť. Ako som dospievala, prechádzala som klasickou zmenou puberty, rebelovala som. Občas som bola priemerná, občas výnimočná a občas príšerná. Bála som sa  – podvedome – samej seba, hanbila som sa priznať, že ma zaujímajú veci, pre ktoré by ma vysmiali. Vybrala som sa jednoduchšou cestou. Na začiatku som to popierala a potom som tvrdila, že sú to len také veci pre srandu a nič vážne.
Život má, ale svoje chodníčky, a tak časom, keď som už zrejme na to bola viac pripravená, som sa otvorila tejto sfére – kartám, anjelom, energiám.

 

3. S čím prvým v tejto sfére si sa stretla? Ako ti to pomohlo?

Ako prvé, hm. Ono sa to tak nejako striedalo, ale myslím, že ako prvé som celkovo vzala na milosť karty. Že som sa konečne tomu začala venovať viac. Ako prvý som si vybrala Mýtický tarot. Sadol mi a vďaka nemu som prekonala prvý ostych. Dnes mám doma 36 druhov kariet. Potom prišli anjelské karty, ku ktorým ma doviedla jedna moja kamarátka. Ako som už spomínala, náhody neexistujú a život vždy prinesie len to čo v danej chvíli potrebuješ. A ja som potrebovala stretnúť ľudí, ktorí sa týmto veciam venovali a nerobili si veľa z toho, že čo na to ulica. Bolo to zaujímavé kamarátstvo. Naučilo ma, že nemôžem kopírovať iných ľudí, že sa nimi môžem len inšpirovať, a že prácu za mňa nikto neurobí.
Kamoška to vyriešila elegantne. Hodila ma do týchto vôd a nechala tak. Ako hovorievala – „vedela som, že to zvládneš“. Do dnešného dňa som jej za to vďačná. Potom prišiel rozmach internetu a mala som možnosť cez rôzne fóra spoznať iných zaujímavých ľudí, ktorí pracovali so systémami ako sú Reiki, Shamballa, tam som stretla ďalšieho úžasného človeka, ktorý ma zasvätil do energií.
V podstate som sa odrazu ocitla vo svete, ktorý bol tak vzdialený bežnej realite, že to so mnou úplne zamávalo. Boli časy, kedy som myslela, že z toho všetkého, čoho som sa stala súčasťou zošaliem. Ale nestalo sa, našťastie. Našla som pevnú zem pod nohami.

 

4. Ako si sa dostala k anjelskym energiám, ku kartám?

Čiastočne som na túto otázku odpovedala vyššie. K anjelským kartám ma priviedla kamarátka. Ukázala mi cestu a ja som po nej potom už kráčala sama. A tak som objavila aj anjelské energie a bolo to obdobie, na ktoré spomínam s láskou a smiechom. Pretože „krídlatí“, ako som im hovorievala (názov som prevzala od inej pani) mi dali riadne zabrať. Mala som predstavu o tom, ako sa s anjelmi spojiť, ako by mali vyzerať. Akurát, že to nefungovalo. Ja som mienila, oni menili. Nakoniec som pochopila, že anjeli sú úžasná energia, nespadajú pod žiadne náboženstvo a preto ich aj tak netreba brať. Nábožensky. Je to jemná energia lásky, ktorá ti pomôže buď tým, že ťa nežne objíme alebo poriadne nakope železnou čižmou tam, kde sa končí pekné meno chrbtice. Dovolím si to tvrdiť, lebo moja spolupráca s nimi bola presne takáto.
Viedli ma cestou od kariet, cez kyvadlo, numerológiu, astrológiu až po energie.

 


5. Čo ťa viedlo ku kvantovaniu? Čo to vlastne Kvantovanie je? Čo môžu klienti očakávať od Kvantovania?

Moja cesta ku kvantovaniu bola zrejme predurčená. Náhody neexistujú. Mala som sa ocitnúť presne tam, kde som mala a v ten správny čas a so správnymi ľuďmi. Čím viac som sa týmto veciam venovala, tým viac sa mi otváral svet možností, pochopenia a uvedomovania si súvislostí. Kvantovanie je síce pekný názov, pokojne by sme ho mohli odvodiť aj od kvantovej fyziky, mechaniky, pracujeme predsa s energiami ktoré patria do subatomárnej sféry. Neviem síce, či to hovorím vedecky, zrejme nie, tak nech mi to odborníci odpustia, ale smerujem k tomu, že v princípe z môjho uhlu pohľadu je kvantovanie vlastne samotné žitie. Je to tvorba vlastného života.
Každý jeden človek si svoj život nejako tvorí. Otázka znie, či vedome alebo nevedome. Či tá tvorba je na základe strachu, tak ako som ho kedysi žila ja, alebo na základe lásky a zodpovednosti samého za seba. Neznamená to jednoduchší život, ale určite je to život pravdivejší.

Kvantovanie znamená v princípe zabudnúť (aspoň občas) na to, čo nás učili v škole a dať krídla nemožným veciam.
Uvedomiť si, že zázraky sa dejú a nie sú ničím zázračné. Že to, čomu veríme, to si zhmotňujeme, že to, ako sa vyjadrujeme, to si priťahujeme do svojho života. Že to, čo vysielame zo srdca je zdrojovým kódom pre náš mozog – náš vysielač.

Na akej frekvencii vysielame, to do života pritiahneme.

Vo svojej práci, článkoch, videách, ktoré sú zadarmo, zdieľam moje skúsenosti, inšpiráciu k tomu, že keď vysielate na frekvencii peklo, nemôžete si do života pritiahnuť nebo. Asi najviac nepríjemná pravda pre mnohých ľudí je zistenie, že za svoj život si môžeme sami, nemôže zaň ani náš sused, ani vláda, ani zlé počasie či tvrdé rožky. To všetko sú len okolnosti vonkajšej reality a naša tvorba spočíva v postoji, ktorý k nim zaujmeme. Môžeme nadávať a podnecovať v sebe hnev, agresiu, strach, môžeme sa zbavovať vlastnej zodpovednosti hádzaním viny na druhých alebo sa k tomu postavíme s nadhľadom, úsmevom, občas možno plačom, ale s vedomím, že život je zrkadlo a niečo nám odráža. Nemusí sa nám to páčiť, ale dáva nám to šancu s tým niečo urobiť.

 

6. Ty pomáhaš cudzím ľuďom, posielaš im energiu. Určite je to náročné. Ako je to u Teba? Ako sa dobíjaš Ty? Ako sa Ti vracia energia?

Energia je fascinujúci fenomén. Zdroj nosím v sebe, tak ako každý jeden z nás. Ale samozrejme, môžeme čerpať aj z tých „vesmírnych“. Energie sa vzájomne zdieľajú, prepletajú. Zo začiatku som to brala príliš vážne. Nie, žeby bolo potrebné si z toho robiť srandu, ale treba dať energiám voľný priechod. Teraz, keď som pochopila viac, tak ma to nijako zvlášť nezaťažuje. Občas pri terapiách, keď uvoľňujeme s klientom bloky, tak to cítim na svojom fyzickom tele, ale nie je to nič, čo by som nezvládala. Naše telo je úžasné. Ono je tým správnym ukazovateľom.  Energia prúdi a „nabíjam“ sa hlavne tým, keď vidím, že aj ja môžem prispieť k vedomému prebúdzaniu iných. Je to pre mňa najlepší zdroj. Ale dosť často je pre mňa nabíjacou energiou smiech a také to trsanie doma v kuchyni.

 

7. Máš niekoho, kto ti v tom pomáha?

V tejto chvíli nie. Čo sa týka nejakého konkrétneho človeka – učiteľa. Ale určite som sa do tohto bodu dostala pomocou rôznych ľudí, ktorí do môjho života prišli či odišli. Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde a tak to u mňa fungovalo. Vždy keď som sa niekam potrebovala posunúť, našiel sa niekto, kto mi ukázal smer, možnosti, poskytol pomocnú ruku. V podstate stále mám kontakt s niektorými z tých ľudí a viem, že sme tu pre seba. Ale práve v tejto chvíli keď robíme tento rozhovor, som tak nejak sama. Nie, že žijem sama, to nie. Mám svoju rodinu, ktorá ma podporuje a ktorú milujem, ale teraz  pociťujem, že nepotrebujem nikoho, s kým by som mala byť v kontakte každý jeden deň ohľadom môjho posunu. Asi je to mojou ročnou vibráciou čísla 7. Potrebujem si mnohé veci zrevidovať a som presvedčená, že keď budem pripravená na zmenu, tak príde nová inšpirácia, nový človek. A už teraz sa na neho teším. V podstate si egoisticky myslím, že už pripravená som, ale zrejme ešte nie je ten správny čas…

 

8. Myslím, že v začiatkoch si mala veľa učiteľov, kto, ak môžeš povedať, ti tak najviac pomohol?

Začnem poďakovaním každému človeku, ktorý sa dostal do môjho života. Či už ako spolužiak, kamarát, známy, neznámy, niekto, kto mi pomohol, ale aj ten, kto mi ublížil. Toto všetko sú naši učitelia – bez ohľadu na to, či sme s nimi prežili roky, alebo len jednu minútu. A ja im za to ďakujem. Všetkým. Len vďaka nim som tým, kým som. A vďaka tomu, že som si to uvedomila a prestala sa hrať na obeť.

K pocitu „zobudenia sa“ mi určite na samotnom začiatku pomohla kamarátka, neskôr to bol úžasný učiteľ Matrix energií Kristián Beňo, zakladateľka karmalógie Hanah Nesvadba či štúdium Human Designu pod vedením Jakuba Střítezského. Môj „adoptívny duchovný bráško“ Tomáš Masaryk. Dnes je z neho perfektný príklad toho, ako postoj k životu mení život sám.  Ale asi najväčšiu zásluhu na tom všetko  má moja úžasná kamarátka Ladka Pospíšilová, s ktorou som sa zoznámila práve na kurze karmalógie. Je to fantastická žena a vďaka nej som sa odhodlala prestať sa na život pozerať zvonka ale skúsiť ísť do terapií a spoznať samú seba. Naštartovala ma a vďaka nej som sa naučila pracovať so systémom EFT, ktorý využívam doteraz  sama pre seba a pre klientov, robila mi terapeutku a nakoniec som robila terapie ja jej. Čistý luxus… (smiech) Musím uznať, že stretnutie a práca s ňou boli pre mňa asi najväčším „prebudením“, lebo som sa na svet začala pozerať inými očami. Priniesla do môjho života ďalšie kúsky skladačky. No a samozrejme online učenie sa od takých majstrov akými sú Alberto Villoldo, Bruce Lipton, Joe Dispenza, Gregg Braden a môj obľúbený fyzik – matematik Nassim Haramein.


9. Akej skupine ľudí pomáhaš? Oslovia ťa prevažne ženy alebo muži? Ako je to vekovo? Mladší, starší?

Oslovujú ma aj ženy aj muži, ale v pomere je to viac žien než mužov. Vekovo – to je rôzne, od 18 do 70. Ale priemerne sú to ľudia v aktívnom veku, okolo 30-50 rokov. Lenže toto je taký štatistický údaj a o štatistike si myslím svoje.

Čo sa skupiny týka – oslovujú ma ľudia, ktorí hľadajú sami seba, chcú využiť moje služby k analýze svojho dátumu narodenia, potrebujú naštartovať a uvedomiť si, kde sú ich dary a talenty, ďalej sú to ľudia, ktorých trápi nejaký problém a potrebujú sa o ňom porozprávať, rozobrať, nájsť príčinu či už zdravotného problému alebo – čo je najčastejšie – vo vzťahu.

 

10. Pravdou je, že nemôžeme pomáhať ľuďom, ktorí pomoc nechcú prijať. Vieš sa odosobniť o takých ľudí? Bola si v situácii, keď si cítila, že klient naozaj potrebuje tvoju pomoc, no on nespolupracoval? Riešila si to nejako?
Naučila som sa jednu základnú vec. Kedysi som sa snažila pomáhať – doslova a do písmena – za každú cenu. Strkala som svoj nos aj tam, kde som nemusela, alebo kde som si myslela, že ľuďom treba pomôcť. Ale akosi to neprinášalo výsledky, s ktorými by som bola spokojná. Naopak, bola som z toho nešťastná, unavená, rozdávala som sa alebo nasilu vnucovala. Je to pravda, netajím svoje nedostatky, pretože k čomu by to bolo dobré. Ľudia si myslia, že pomáhať treba, ale…
Platia tu dve základné pravidlá.
1. Pomôžeš len tomu, kto pomôcť chce a  2. pomôžeš len tomu, kto o pomoc požiada.
Vlastne tie pravidlá sa nedajú od seba oddeliť.
Hovorievam, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Ak niekto má dobrý úmysel pomôcť alkoholikovi ktorý o to nestojí, tak výsledok nepríde, aj keď sa od samej dobroty a ochoty pomôcť pre JEHO DOBRO roztrhneš. Pretože nepomáhaš pre jeho, ale pre dobro svoje a to je rozdiel. Bola to pre mňa dobrá životná lekcia. Ďakujem za ňu.

Čo sa týka konkrétne práce s klientom, tak áno, raz sa mi stalo, že som bola nútená prerušiť spoluprácu, pretože som vnímala a cítila, že dotyčný pán ku mne chodí z dôvodov, ktoré nemajú s prácou na sebe samom nič spoločné. Snažím sa spolupracovať s každým, pretože viem, že ku mne sa dostane len ten človek, ktorý so mnou nejako rezonuje. Našťastie som takýto prípad mala len jeden.

 

11. Aký máš pocit, keď čítať pozitívne referencie o to ako si pomohla? Oplatí sa pomáhať?

Tak vždy je to príjemný pocit. Nebudem sa tváriť falošne skromne. Určite to zahreje pri srdiečku. Samozrejme, že sa oplatí pomáhať, nie síce preto, aby o tebe ľudia hovorili pekne, ale preto, lebo ak pomáhaš tam, kde môžeš, kde si pozvaná, ak pomáhaš tým, ktorí o to stoja, tak vidíš výsledky. Vidíš, ako sa ľudom mení život, ako menia svoj pohľad sami na seba. To je pre mňa alfou a omegou.
Pomáhať môžeš rôznymi spôsobmi. Pochopením, mlčaním, podporou… Niekedy len tým, že paradoxne nepomôžeš.

 

12. Si spokojná so svojim životom? Čo by si chcela ešte dosiahnuť?

Áno, som so svojim životom spokojná. Konečne, hahaha… Takto. Teraz svoj celý život vnímam ako jedno úžasné dobrodružstvo a dokážem sa odosobniť od vecí, ktoré ma kedysi zraňovali, od pocitu viny, keď som bola ja tá, ktorá ubližovala. Ale tomuto sa nevyhneme zrejme natrvalo, pretože sú to naše životné lekcie. No keď som svoj život tvorila nevedome, tak som s ním úplne spokojná nebola. Potrebovala som prejsť cestou „vnútorného blázna“, aby som pochopila, že spokojnosť alebo nespokojnosť so svojim životom je zase len POSTOJ
Nech už sa ti v živote deje čokoľvek.

Čo by som chcela dosiahnuť? Jooooooooj, toľko času nemáme… (smiech) Ale v princípe dnes už chcem len pokračovať v tej ceste po ktorej kráčam. Možno viac vyšperkovať to, čomu sa venujem, nejako rozšíriť vedomosti, možnosti, príležitosti…



13. Máš nejaké plány alebo sny, ktoré by si chcela, aby sa ti splnili? Ak to nie je tajné, čo by ťa zohrialo na duši asi tak najviac?

K takým najväčším snom ktorý by som ešte chcela dosiahnuť, presnejšie povedané, ku ktorému chcem kráčať, lebo cesta je cieľ, je inšpirovať ľudí k vnútornej premene. Pretože táto zdanlivá maličkosť mení svet.  Chcem inšpirovať ľudí k zmene sveta tým, že zmenia seba.
Zmena nie je o tom, byť niekým iným.
Zmena je o tom, vidieť svet inak.
Napríklad aj kvantovou optikou. Vezmi si len také slnečné okuliare. Stačí ich farebný filter a už vidíš okolie inak.
Prečo by sme tento systém nemohli využiť sami pre seba?

Joj, čo by ma najviac zahrialo? Krb. Srandujem. Nemám jeden taký dôvod. Je ich tak veľa a všetko sú to len drobné maličkosti. Možno to bude znieť ako klišé, ale nemôžem za to, je to tak. Na duši ma hreje východ slnka. Hreje ma aj to, že prší. Hreje ma úsmev cudzieho človeka na ulici, pozdrav babke. Hreje ma pohľad na moju fenku Ellie, keď príde ku mne a domáha sa pohladkania. Hreje ma pohľad na lúčne kvety a celkom nesúznim s tým, aby sme kvety trhali domov do vázy. Som za krásu pre všetkých… Pre všetkých pocestných. Tak asi tak.
Zas, viem, že som ukecaná, choroba z povolania, ale kedysi som očakávala veľké veci. Dom, auto, milión na konte. Chcela som cez kvantovku kopec peňazí. Nepodarilo sa. Je ich presne toľko koľko potrebujem a to je to, čo ma na duši hreje. Univerzum nikoho nenechá v štichu. Za predpokladu, že je človek otvorený riešeniam, ktoré sú ale často iné, než naše očakávania. Tak by som si priala, aby ľudia konečne prestali očakávať, ako sa kto ma správať, obliekať, hovoriť. Aby prestali posudzovať, či je niekto chudý alebo tučný, pekný či škaredý, aby sme konečne našli to najzákladnejšie – rešpekt voči všetkým a všetkému.

 

14. Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?

Čítam, háčkujem (som crochet maniak), šijem, študujem angličtinu (večný začiatočník, ale paráda), driemkam, tancujem, smejem sa a milujem budovateľské hry, kde si môžem budovať svoj zámoček s vežičkami. Večné to dieťa, čo ti poviem. A rada sledujem seriály o čarodejniciach, milujem Avangerov, somárika zo Shreka a leňochoda Sida z doby ľadovej.

Na záver, čo by si chcela odkázať všetkým ľuďom?

Pozrite sa na seba očami dieťaťa. Milujte sa bezpodmienečne, ako dieťa miluje svojich rodičov.
Prijmite pravdu, že za váš život ste zodpovední jedine vy. Vy ho žijete, vy ho tvoríte.
Naučte sa načúvať svojmu srdcu a nie hlave.
Vnímajte čo vám hovorí vaše telo.

Položte si otázku: Ak by som bol niekto, za kým ide celý svet, aký by som chcel byť? Odpoveď na ňu vám dá mnoho „prebudenia“.
Skúste byť úprimní sami voči sebe. Lebo najviac klamstiev ktoré robíme sú klamstvá voči sebe samému.
Či už vedome, nevedome alebo s dobrým úmyslom.
Jednoducho – zamilujte sa do vlastného života a prežívajte tú emóciu tak silno ako len viete.

 

Kontakt:
Pavlína Krétová

t.č. : +421 907 928 595
email: info@kvantovouoptikou.eu
facebook: Kvantovou optikou
Skype: Pavlina AK
web: https://kvantovouoptikou.eu/

Videá Kvantovou optikou