Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Dagmar Sváteková Pozitívne myslenie

Hyperbarická oxygenoterapia – Každodenný život

Dlhší čas som nenapísala ani jediný riadok.
Dôvod je prozaický. Bola som chorá, do komory som nechodila, k tomu pribudli problémy rodinného charakteru.
Priznám sa, v stredu som s plačom sedela na posteli a vôbec som si nepripadala ako človek, ktorý inšpiruje, motivuje, rozdáva radosť, slnečné svetlo… Zúfalo som potrebovala podporiť a presvedčiť samu seba, že svet je úžasné a priateľské miesto. A že výnimky sú toho dôkazom.
Ja sama som v sebe zbytočne hľadala silu.
Našťastie, sú v mojom okolí jedinci, ktorí ma dokážu v takýchto chvíľach podporiť a ktorí veľmi dobre chápu, že rovnováha nie je váha, kto dostáva tak aj dáva. A ja som za tieto bytosti nesmierne vďačná.
Včera som už bola v pohode a tak som nabrala kurz Most pri Bratislave.
Veď komora čaká… Choroby si nevyberajú a teda sme sa zišli vo veľmi komornom zložení.
Čo mne ale nevadí, pretože môžem mať „blbé“ otázky na pracovníka, ktorý je s nami „na palube“.
Tentokrát to bol sestrička bratček, ktorý robieva aj technika – obsluhu komory počas sedenia.
Samozrejme, keď je tam iná sestra.

A tak sme opäť načali tému najhlbší zoskok na jeden nádych, dekompresia, práca na ropných vežiach, do akej hĺbky vedia v tejto konkrétnej komore simulovať ponor a podobne. No pomoc. Pri rozhovore na tému tahini ostatní spolupacienti zrejme netušili o čom je reč.
A tak si my žijeme.
Okrem nepríjemných vecí mi jeden úžasný mladý pán priviezol môj vysnívaný elektrický skúter.
Keď som pri testovacej jazde vbehla do 20 cm snehu a volala, že som zapadla, išiel mi pomôcť.
Hoci v Petržalke bol pravdepodobne (skoro určite) prvýkrát. Keď som zabudla pustiť „plyn“ a zramovala nielen svoje chodítko, ale aj nakladaciu rampu do auta, tiež sa pousmial. Pomohol mi do vchodu, ale do výťahu som si už netrúfla.
Na to mal trpezlivosť až môj priateľ a moje deti.
Nič som nepoškodila, neoškrela, hoci po večernej jazde po zamrnutých petržalských chodníkoch mám svalovicu takmer všade.
Jeden známy mi povedal: „To máš výbornú predprípravu na štvorkolku.“ Veruže mám.
A tak keď uvidíte „magora“, ktorý jazdí na elektrickom skútri v enduro prilbe a v motorkárskych čižmách, pokojne mu zamávajte na pozdrav.
Ten „magor“ som totiž ja a poctivo trénujem.
Mimochodom, s priateľom sme otvorili tému potápanie ako spôsob rehabilitácie.
Tak som zvedavá, či potom na štvorkolke neprídem do komory v neopréne.
Máme sa na čo tešiť, my všetci. A vážme si ľudí, ktorí nám dokážu rozprávať o slnku, aj keď ho práve nevidíme.
Krásny deň 

Autorka: Dagmar Sváteková
Foto: Róbert Héger


Warning: json_decode() expects parameter 1 to be string, array given in /nfsmnt/hosting1_1/e/b/eb07ebf7-bcdb-40de-8c0d-cf12cca789d4/burko.sk/web/wp-content/plugins/Ultimate-Premium-Plugin/libs/controllers/sfsi_socialhelper.php on line 616
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie