Dovoľte mi prosím, aby som sa predstavila. Volám sa Katarína a mám 33 rokov.
Narodila som sa predčasne spolu s mojim bratom Marekom.
Osud ale zamiešal karty a narodila som sa s hendikepom, ktorý znel detská mozgová obrna – kvadruparéza.
Mohla by som dať ďalším riadkom, ktoré tu píšem trpkú príchuť, ale to nechcem.
Povedala by som, že vlastne sa chcem podeliť o iné myšlienky ako je môj hendikep.
Pracujem v spoločnosti DODS SYSTEM, s.r.o. Ako administratívny pracovník.
Život ma sem zavial po tom, ako som odišla z Neziskovej organizácie v Brezne, kde som dlhé roky pôsobila na rôznych pozíciách. Od dobrovoľníčky až po odborného pracovníka.
Tento príbeh píše skromné dievča, alebo skôr žena s pomaly narastajúcim sebavedomím.
,,Možno si poviete, veď na tom nič nieje“.
Ja so ale predtým vyzerala ako chlapec – správaním aj obliekaním. Krátke vlasy na ježka, rifle, tričko.
To bol môj každodenný ,, look“ v ktorom som chodila do práce.
Za rok a pol sa mi podarilo zmeniť svoj život úplne od základov.
Samozrejme za pomoci kamarátov, ale hlavne preto, že som to chcela ja sama.
Vplyvom toho, že som sa postupne začala obliekať ako žena, menila sa aj moja osobnosť a správanie.
Začala som sa zaujímať o typicky ,,ženské“ záležitosti.
Teraz stojím ráno pred skriňou a neviem si vybrať šaty, ktoré si oblečiem.
Na stretnutia pravidelne meškám, pretože ladím pred zrkadlom detaily do poslednej chvíle.
Žijem, pracujem a starám sa o seba sama vo vlastnom byte, ktorý mám uspôsobený na to, aby som v ňom vedela fungovať.
Na niektoré činnosti, potrebujem pomoc osobnej asistentky
a asistenta.
Som však toho názoru, že osobný asistent nie je sluha, ale človek za pomoci ktorého sa má osoba s hendikepom posúvať. Áno, poviem Vám niektoré veci sú každodenný boj.
A v podstate, sú to aj maličkosti, ako je napr. preniesť si kávu od kuchynskej linky k stolu tak, aby mi tam aj niečo ostalo.
V spoločnosti DODS system, som nielen že natrafila na skvelých ľudí s veľkým srdcom, ale aj na výnimočného kolegu s ktorého sa časom stal môj partner do života.
Nie, nie som ešte vydatá, keď sa tak stane, tento príbeh znova aktualizujem. Haha ……
Podobne ako ja aj on má zdravotný hendikep – nepočuje. Pravé ucho je funkčné len s načúvacím strojčekom a jeho vnímanie sveta je odlišné ako to naše – neurotypické, ale to ho robí výnimočným. A hoci boli na začiatku vzťahu medzi nami ,,trenice“ dokázali sme aj napriek problémom vyladiť náš vzťah do spoločného fungovania. Ja som jeho uši a on moje nohy.
Samozrejme, nie doslovne.
A viete, čo Vám poviem? Pre lásku nie je podstatné počuť, vidieť , vedieť chodiť a mať odlišné vnímanie sveta.
Pre lásku je dôležité jednoducho MILOVAŤ……
Som ,,zdravo hrdá“ na to, čo som dosiahla a chcela by som týmto motivovať aj ostatné ženy, prípadne mužov a odkázala im, že zmena je možná. Pokiaľ človek chce.
A to aj napriek známemu: ,,Aj napriek, hendikepu…..“
Začnime spoločne búrať predsudky v hlavách ľudí o hendikepe.
Jediný, kto s tým môže začať sme my sami.
Ukážme ľuďom, že aj napriek tomu, že máme možno o niečo ťažší osud.
v duši máme o to väčšiu chuť a odhodlanie bojovať s tým, čo nám život nadelil.
Srdečne
Mgr. Katarína Račáková
Kontakt
"(Povinné)" označuje povinné polia