Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Október 2016 Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Zdravotné postihnutie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti

Človeka robí človekom telo i  duch (obsiahnutý aj v rozume). Osobitosťou človeka je, že deficit jedného či druhého vôbec nezmenšuje človečenstvo ako také. Základným atribútom človeka je dôstojnosť – dôstojnosť nie je žiadnym spôsobom umenšená nedostatkom jedného či druhého – takýto nedostatok skôr zvyšuje dôstojnosť, lebo daný jedinec je síce nositeľom handicapu (skôr by sme mali hovoriť disabilite), ale na dosiahnutie rovnakého cieľa ako zdravý človek musí vyvinúť viac úsilia – preto mu patrí úcta – preto mu spoločnosť musí dať príležitosť, aby využil tie schopnosti, ktoré má – takto spoločnosť ukazuje i dokazuje, ako si takýchto ľudí všíma ako im vie pomôcť, je to potom uplatnenie vzťahu spoločnosti k dôstojnosti človeka v praxi.

Ľudská dôstojnosť znamená, že každá ľudská bytosť má svoju hodnotu, teda, že potrebám každého človeka by mala byť prikladaná rovnaká dôležitosť a váha. K sociálnym potrebám človeka patrí aj potreba byť aktívnym a spoločensky prospešným.
Dôstojnosť definovaná cez ľudské potreby sa tak stáva ako individuálnou kategóriu, tak kategóriou spoločenskou. Zrejme existuje viacero dôvodov, prečo je to tak. Tradícia, že osoby so zdravotným postihnutím treba chrániť, pristupovať k nim a ich rodinám primárne ako k „sociálnym prípadom“. Dôvodom môže byť ochranársky prístup rodín samotných detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Výskumy opakovane poukazujú aj na obavy zamestnávateľov zamestnávať osoby s nejakým druhom zdravotného postihnutia (strach zo zníženého výkonu, z častej práceneschopnosti), aj keď ich majú predovšetkým tí, ktorí skúsenosť s takýmito zamestnancami a zamestnankyňami doteraz nemali. Zamestnávateľov odrádza aj potreba rozličných úprav pracovného miesta či veľká byrokracia okolo administrovania verejnej podpory na ich realizáciu. Nepochybne situácii neprospieva ani celkovo vysoká miera nezamestnanosti v spoločnosti, ktorá znižuje konkurencieschopnosť osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Pre všetky menované a mnohé iné príčiny sa cielená podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, najmä tých, ktoré sa pripravujú na povolanie alebo vstupujú na trh práce, stáva veľkou európskou agendou s presahom do národných politík.

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi s Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovalo Slovensko v  roku 2010, sa v súčasnosti komunikuje primárne v kontexte ľudských práv ako základu pre následné uplatňovanie práv, ktoré túto dôstojnosť zabezpečujú (právna stránka dôstojnosti). Je zrejmé, že trvalejšie zlepšiť situáciu v zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím nebude jednoduché, rovnako, že to bude „beh na  dlhšie trate“, nakoľko zmena bude nevyhnutná na  všetkých úrovniach, od jednotlivcov, ich rodín, rovnako na úrovni školského systému, systému trhu práce a celkového spoločenského povedomia. V našom Inštitúte máme v rámci našich činností vytvorené programy, či už individuálne alebo skupinové, na podporu sociálnych zručností, akými sú kooperácia, asertivita, zodpovednosť voči sebe a druhým, empatia, sebakontrola. Snažíme sa identifikovať a posilňovať silné stránky a  zisťujeme možnosti ich využitia v pracovnom uplatnení. Pracujeme so stresom, so schopnosťou pracovať v kolektíve, so schopnosťou efektívne si zorganizovať čas na  prácu, snažíme sa naučiť našich klientov aktívne počúvať.

Cielenými činnosťami podporujeme tréning pracovných návykov a  výkonu, schopnosť zaradiť sa a  fungovať v pracovnom kolektíve a snažíme sa zvýšiť motiváciu uplatniť sa na trhu práce. Pri ďalšom rozvoji nášho inštitútu a  zabezpečovaní jeho činnosti bude i naďalej mojou prioritou snaha o uplatňovanie moderných trendov komplexnej rehabilitácie v praxi. Za týmto predsavzatím, vysloveným niekoľkými slovami sa skrýva rozsiahly proces, ktorým budem prispievať k rozvoju komplexnej rehabilitácie na  Slovensku, k vybudovaniu medzinárodného odborného uznania pre Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím a  významným cieľom má byť najmä aktivizácia občanov so zdravotným postihnutím a vytváranie podmienok na  rozvoj vlastných zručností. Zmyslom týchto aktivít má byť ďalšie rozširovanie znalostí potrebných na  prekonávanie dôsledkov z postihnutia. Neodmysliteľnou súčasťou našej činnosti je tak isto rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb našich klientov, ich príprava na plnohodnotný život, integráciu a uplatnenie v práci a v spoločnosti. KR musí smerovať k ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní a potrebujú ju pre lepšie prijatie novej životnej situácie. Musím konštatovať, že KR ešte nie je úplne známa v celom rozsahu, nie je moc ponúkaná, realizovaná a neuskutočňuje sa v časovej následnosti. Preto je žiaduce do praktického života definitívne premietnuť koncepciu, podľa ktorej je (klient so špecifickými potrebami ) aj bytosťou sociálnou a psychickou so všetkými atribútmi, to znamená, že proces uzdravovania možno efektívne, a rozhodne nie zanedbateľne, ovplyvňovať cieľavedomým pôsobením aj na faktory sociologické a psychologické nie len somatické.
Som hlboko presvedčený, že KR nie je dôležitá len pre klientov so ZP, ale môže znamenať výhodu pre štát a spoločnosť. Totiž pôsobením všetkých zložiek KR sa klient so ZP stáva menej závislým na podpore štátu. Opodstatnenosť našej práce a činnosti bola dokázaná aj v horších časoch, preto veríme, že ostane aj naďalej na scéne spoločenských potrieb. Na to potrebujeme všetci vynaložiť veľa každodenného poctivého úsilia. Verím, že spoločne to dokážeme. Možno, že chýba väčšie povedomie jednotlivcov – vlastníkov podnikov, aby zamestná- vali aj takýchto ľudí. Ako ho zvýšiť? Chce to analýzu spoločnosti, hodnôt….

PhDr. Dušan Piršel
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1, 842 40 Bratislava