Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Richard Knoška S pravdou von

Všetko je v našich hlavách.

Opäť ďalší diel mojej motivačnej rubriky, ktorá nás dúfam nakopne a naštartujete Nový rok, ako sa patrí s jasnými cieľmi, čistým srdcom a pozitívnym naladením. Človek dokáže, všetko čo si zmyslí, musí len upriamiť svoju myšlienku správne dať program do svojho mozgu a srdcom precítiť, čo v skutočnosti chceme (nie to čo nechceme). Nedávať si do hlavy žiadne prekážky, žiadne to sa nedá, to nejde, to nieje možné!!!

Dnes dám príbeh, o ktorom si niektorí ľudia pomyslia, že je nereálny, niektorí, že je bláznivý a pár z Vás vie, že niektorí ľudia takto bežne žijú.
V príbehu nechcem poukazovať na seba, na to čo a ako som spravil, ale na to že rôzne životné skúsenosti Vás môžu posunúť a dostanete úplne iný názor na veci, ktoré pre nás neboli zaujímavé a reagovali sme na ne negatívne.

Všetko sa začalo, keď som v noci hľadal niečo na internete, hľadal som niečo, čo by mi zlepšilo zdravie. Vtedy som nemal potuchy o takom niečom, že by niekto nemusel jesť (žeby žil s vesmírnej energie). Riešil som to, aby ma nebolel chrbát a mohol som ďalej hrávať hokej. Pokladal som to za niečo stupídne.
Neskôr keď som pracoval už ako regeneračný pracovník, mi dala do ruky moja terajšia žena knihu o pránickej výžive, vtedy som sa už tak nesmial a zo zanietením som ju prečítal za 1 deň. Neskôr som sám prišiel s nápadom, že by to bolo veľmi zaujímavé prežiť cielený pôst. Vždy som ho robil sám a takto som si vyskúšal pár 2-3 dňových pôstov.
Keď sme žili už v Košiciach tak som sa jeden deň rozhodol, že si zopakujem takýto pôst. Bolo to veľmi zaujímavých 14 dní môjho života, kedy som prijímal len vodu, prvé 3 dni som pil na ráno napučané ľanové semiačka vo vode. Posledné 4 dni som si pár pohárov vody zriedil s čistou ananásovou šťavou (odšťavenou, nie 100 % džús z koncentrátu).
Ako som sa cítil ????
Prvé dni asi 3 to bolo, ako bez paliva, ale následne akoby ma zaliala energia. Nasledujúce dni sa mi veľmi znížila potreba na spánok, stačilo 3-4 hodiny. Teraz si poviete, že asi nepracujem a ležal som len v posteli. Nie, omyl, moja pracovná doba bola ešte vyššia a nakoľko som nemal ani raňajky, obed a ani večeru. Niektoré dni som robil aj 16 hodín v kuse, dokonca aj 2-3 dni za sebou.
Bolo to obdobie, kedy som prečítal asi najviac kníh v živote, nakoľko som nemal čo v noci robiť. Cítil som obrovskú energiu, akoby nemala konca. Dôkazom toho bol jeden kondičný test, ktorý som absolvoval na 5. deň pôstu. Bol to taký klasický test koľko klikov spravím za 60 sekúnd, koľko sklápačiek spravím za 60 sekúnd, koľko výskokov cez lavičku spravím za 60 sekúnd atď…
Môžem povedať, že môj výkon bol minimálne rovnaký, ako by som spravil pri bežnom stereotype s jedlom. Niekedy som už nechcel ani začať jesť, nakoľko prídete na to, že nemusíte umývať riad nakupovať toľko, proste nič nemusíte riešiť z jedlom, iba ak varíte pre rodinu.

Celé to skončilo 15. deň, kedy mi zavolali z banky, že sú nejaké problémy s hypotékou a neschválili mi ju. Zrazu, akoby som sa odpojil od zdroja a potreboval som jesť. Vtedy som si uvedomil, aké môže byť veľmi ľahké nechať sa pohltiť matériou a základnými inštinktmi o život, ako je bývanie a následne jedenie.

Čo som tým chcel povedať???
Nikdy nič neodsudzujme, nikdy nevieme kedy s tým nakoniec budeme za dobre. Nikdy neverme tomu, že sú nejaké limity…. všetko je to len v našich hlavách.
Tento článok nemá slúžiť tomu, že začnete dnes večer držať pôst, každý by takýto krok mal precítiť a niečo aj naštudovať. Je to o tom, že aj ten najhrubší ľad sa dá prelomiť, nie silou, myšlienkou ale čistým srdcom. Možno takýto dôkaz bude stačiť pre niektorých nás, že možné je úplne všetko.

Priatelia ešte tip od môjho malého Michaela, aj teraz sú tie zázračné dni si zaželať- netreba sa obmedzovať. Pokiaľ je náš zámer – želanie, plní sa veľmi rýchlo. Tak sa nebojme a želajme si to najlepšie pre nás.

Teším sa na Vás aj nabudúce. Budem rád za každý koment, kde prípadne vyjadríte svoj názor.

richard