Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív December 2017-Január 2018 Pozitívne myslenie

Vianoce svojim vyžarovaním dokážu otvárať srdcia

Najkrajšie sviatky roka sa opäť blížia. Ich príchod môžeme počítať na dni. Radostné, čarovné, bohaté a láskyplné. Iba jedny sviatky v roku majú toľko pozitívnych prívlastkov. Áno, reč je o Vianociach.

Na Vianociach sú, podľa môjho názoru, pekné už samotné prípravy na ne. Obdobie, keď sa všetci môžeme zapojiť do spoločných prác a skrátiť si tak čas čakania na chvíľu, kedy sa ozve vianočný zvonček. So zvláštnou radosťou pripravujeme darčeky pre blízkych a priateľov, zamýšľame sa nad tým, ako ich zabalíme. Vianoce by však nemali byť len o darčekoch, ktoré po týždni zapadnú prachom.
Najkrajšie sviatky roka by mali byť najmä o spoločnom zdieľaní a nie o umelo vyvolanom pocite, ktorý nám navodzujú všade prítomné reklamy. Myslím, že ich množstvo a intenzita, človeka skôr stresuje ako teší. Hoci v dnešnom modernom svete majú tieto sviatky už asi inú podobu, ich poslanie zostáva nezmenené. Majú zbližovať rodiny, ktoré si počas roka nenašli príležitosť na stretnutie. Nemali by sme zabúdať ani na duchovnú podstatu Vianoc, ktorá sa ukrýva v  symbolike narodenia Božieho syna. Jeho príchod hovorí o tom, kto sme a naznačuje, kam smerujeme.
Vianoce by teda mali byť obdobím, ktoré nielen veriacim ponúka možnosť zamyslieť sa nad sebou samým a nad udalosťami, ktoré sa počas roka stali. Pre mňa by Vianoce ani neboli Vianocami, keby nám v obývačke nerozvoniaval živý stromček, pri ktorom si rozprávame príbehy, ktoré som už síce veľa krát počula, ale aj tak majú pre mňa svoje čaro.
Moja mama spomína na to, ako za svoje prvé štipendium kúpila pre rodinu elektrické sviečky. Otec sa pripojí so spomienkou na detstvo, keď všetci traja súrodenci dostali jednu kolobežku, o ktorú pod stromčekom zápasili. Ja si zase spomínam na vianočnú sánkovačku s otcom a mojou staršou sestrou, počas ktorej som prišla o dva mliečne zuby. Vianoce svojim výnimočným vyžarovaním dokážu podľa mňa ľuďom otvárať nielen oči, ale i srdcia a prebúdzajú v nich prirodzenú ľudskú potrebu byť dobrými. Preto práve počas nich je toho ľudského v ovzduší akosi viac a to sa mi veľmi páči.
Ukážkou takejto štedrosti a ľudskosti sú napríklad rôzne zbierky na pomoc deťom z detských domovov, či na pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím. Nie sú to však iba rozličné finančné čiastky, ktoré ľuďom ocitajúcim sa v ťažkých životných situáciách pomáhajú prežiť Vianoce. Sú tu našťastie i dobrovoľníci, ktorí ochotne pomáhajú iným aj v čase Vianoc. Svojimi návštevami v  zdravotníckych aj sociálnych zariadeniach sa snažia rozptýliť pocity smútku a osamelosti, ktoré asi každý človek odlúčený od rodiny v čase najkrajších sviatkov roka prežíva. Aj medzi nami teda ešte stále žijú ľudia, ktorí vedia nielen prijímať, ale i dávať a stali sa pre iných darom.Blíži sa čas adventu, keď okolo seba chceme mať sviatočne. Zdobíme si príbytky a predovšetkým sviatočnou výzdobou na oknách prezentujeme okoliu našu radosť z  príchodu vianočných sviatkov. Chcela by som vám zapriať, aby ste vo chvíli, keď varíte a  pečiete sviatočné dobroty, našli pokoj a pohodu hlavne vo svojej duši. Nech v nás svetielko porozumenia horí čo najdlhšie, lebo je to najkrajší vianočný dar, o ktorý sa môžeme pričiniť my sami.

Zuzana Škarbová

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie