Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív December 2015 Balzam pre dušu Iveta Burianeková Môj blog Pozitívne myslenie

Verím v silu spájania sa

Som veľmi šťastná, že presne pred dvomi rokmi vyšiel prvý výtlačok nášho časopisu.
Za to sa musím poďakovať Monike Ponickej, že mi vnukla myšlienku spolupracovať a ďakujem Bohu za to, že nás spojil, aby sme robili túto úžasnú prácu. Ďakujem Katke Gibalovej, ktorá nám robí časopis ešte krajším a ďakujem prispievateľom, bez ktorých by sme nemali také krásne články.

Ďakujem, Majka Helexová, za to, že si v redakčnej rade nášho časopisu, ďakujem Ti za to, že pomáhaš rodinám s autistickými deťmi, ďakujem, že svojimi radami usmerňuješ tých, ktorí sú na  pokraji svojich síl a možností.
Ďakujem p. Ľudmile Gričovej za  to, že nám pomáha usmerňovať všetkých, ktorí sa na  ňu obrátia s prosbou o pomoc. Ďakujem, že vytvorila rubriku My ženy na vozíčku a každý mesiac pridáva úžasné články na povzbudenie pre ostatné Inak obdarené ženy. Taktiež ďakujem za rubriku Poradňa, kde nám prispieva článkami o peňažných príspevkoch z upsvar.
Ďakujem všetkým, ktorí nám fandia.
Ďakujem všetkým, ktorí práve čítajú tieto riadky.

Žiadne stretnutia nie sú náhodné, neverím v náhody. Verím v silu spájania sa, v podporu, povzbudenie. Len vtedy sa nám ľahšie dýcha, keď vieme, že nás je viac s podobným osudom. Spolu to zvládneme mám aj v názve občianskeho združenia, ktoré som založila v rovnakom období ako časopis.

Čo myslíte, sú slovné spojenia časopisu Inak obdarení, heslo „Aj tak sa to dá“ a OZ Spolu to zvládneme náhodné?
Inak obdarení ľudia spolu zvládajú životné situácie, spolu prekonávajú prekážky, lebo keď sa chce, všetko sa dá zvládnuť hlavne spoločnými silami.
Za posledné dva roky som vďaka časopisu stretla veľa úžasných ľudí, ktorí ma vedeli správne nasmerovať, povzbudiť, dodať síl a elánu do ďalšej práce.
Som rada, že týmto spôsobom pomáham. Teším sa, keď mi zazvoní mobil a ozve sa hlas celkom cudzej osôbky, ktorá poďakuje za to, že našla informácie, ktoré jej pomohli. Alebo na  FB mamičky poďakujú za úžasný časopis, v ktorom našli, čo práve potrebovali. Som hrdá, keď viem, že si v časopise nájde každý, čo mu vyhovuje.
Jedna mamička mi ďakovala za omaľovánku. Jej deti každý mesiac čakajú na  to, kedy môžu zobrať pastelky a maľovať v našom časopise.
Hreje ma pri srdci, keď počujem, ako si 9-ročný chlapec (synček mamičky, ktorá je na  vozíčku) odkladá časopis a každý mesiac je hrdý, keď mu poštárka donesie obálku, na ktorej je jeho meno. Vždy mamke povie: „Mami, toto je len môj časopis.“ A  kým neprečíta celý, nepohne sa od neho.

Prajem Vám všetkým krásne prežitie vianočných sviatkov.
Iveta Burianeková