Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív September 2014 Iveta Burianeková Môj blog Pozitívne myslenie

Vážme si svoje zdravie

Poznám dvoch ľudí, ktorí sú vážne chorí a každý je tak rozdielny. Jeden má cukrovku a druhý rakovinu.
Diabetik by mal držať diétu, ak chce ešte žiť plnohodnotný život bez vážnejších zdravotných komplikácií. No muž, o ktorom píšem robí pravý opak. Vie, že cukrovka je tichý zabijak, a napriek tomu jedáva veľké porcie jedla, napcháva sa sladkosťami a pije sladené malinovky. Povie: „Veď na niečo musím zomrieť.“ Neváži si zdravie. Už niekoľko rokov má otvorené rany na nohách a aj tak nedrží diétu. Práve naopak, čoraz viac mu chutí jesť. Rany ho bolia, hoja sa veľmi pomaly. Celé noci nespáva, lebo bolesti mu to nedovoľujú. Aj tak si nedá povedať. Už len preto by som si dávala pozor na seba, nech môžem v noci spať a netrpieť… Manželka sa o neho stará, trápi ju, keď vidí ako sa vedome pomaličky zabíja. Viackrát ho prosila, aby si dával pozor na stravu, nech chodí na vychádzky, lebo sa môže stať, že príde o nohy a čo potom? Ako bude žiť? Kto sa bude o  neho starať? Má výraznú nadváhu, nechce trochu schudnúť . Nehľadí na iných, že ak ostane bezvládny, nebudú ho vládať opatrovať, polohovať, prebaľovať,… Čo potom?

Čo by dal druhý muž, ktorý má niekoľko rokov rakovinu za to aby sa vyliečil. Rodina mu pomáha, manželka pripravuje zdravú stravu, varí bylinkové čaje a chystá všelijaké iné liečivé potraviny a vitamíny. On všetko zje. Vďaka tomu ešte žije a tak veľmi chce žiť. Bojuje zo všetkých síl. Má toľko plánov… Chce sa venovať koníčkom, ktoré ho vždy napĺňali. Chce, áno chce, lebo vie, že život je krásny.

Prečo sú niektorí ľudia tak ľahostajní? Nevážia si zdravie, aj keď podlomené, ale kým chodia, počujú, vidia, mali by byť šťastní, že nie sú odkázaní na pomoc iných a mali by sa tešiť ho života.
Vozičkár by sa rád postavil na vlastné nohy, nevidiaci by chcel vidieť modrú oblohu.
Nepočujúci počuť spev vtáčikov.
Poznám viac ľudí s podobnými problémami a obdivujem ich. Bojujú, nevzdávajú sa a čudujem sa a obdivujem ich ako zvládajú životné situácie s nadhľadom. Zdraví ľudia by si mali brať príklad od ľudí Inak obdarených.

Vážme si svoje zdravie, veď ho máme len jedno. Keď oň prídeme bude neskoro.

 

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie