Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Júl - August 2014 Pozitívne myslenie

ÚVAHA Prázdniny

Sú prázdniny. Deti sa tešia a my rodičia máme o starosť navyše – kam s deťmi? Kde ich na dva mesiace ,,odpratať?“Nie každý má to šťastie, že má starých rodičov, ktorí sú ešte čiperní a zvládnu naše ratolesti. V robote si človek tiež nemôže vybrať dva mesiace prázdnin, a tak vymýšľame a  hútame ako spríjemniť tie dva mesiace, aby sa naše deťúrence nenudili, aby využili prázdniny efektívne, rozvíjali svoju osobnosť či zdokonaľovali sa v  jazyku alebo inej veľmi prospešnej aktivite…hlavne, aby sa NENUDILI.

Hoci nepochopím, ako sa môže niekto nudiť. Moje prázdniny boli veľmi, ale veľmi efektívne a  zdokonaľujúce. Žiadna nuda, to mi verte!!!! Boli sme traja súrodenci a mali sme to šťastie, že babka s dedkom boli na dôchodku. Tak nás vyfasovali na prázdniny, zatiaľ čo naši pracovali. Babka bola klasická babka a dedko klasický dedko. Žiadne módne výstrelky ani moderný účes – proste babka s dedkom. Dom mali na konci dediny pri potoku. Vodu v dome nemali a tak v rámci rannej rozcvičky sme nosili vodu na káričke vo vedrách zo susedovej studne. Z potôčika pred domom sa nosila voda na polievanie záhradky a pre kravu, zajace, holuby a  sliepky.
Babka nám varila poctivo halušky skoro každý deň. Vynikajúce s domácou smotanou a a hrnčekom podojeného mlieka. Každé ráno sa nás spýtala, čo má navariť na obed a naša odpoveď bola jednoznačná – halušky! Čo mala s nami robiť? Postavila sa k rozhorúčenej peci a halušky ručne nasádzala do hrnca. Nebolo lepšej dobroty!!! Žiadne cheesburgre a hamburgre, dokonca ani „čínu“ sme nepoznali. Po dobrom obede a hrnčeku teplého čerstvo podojeného mlieka, nastala siesta. Každý driemal, oddychoval, alebo sme si niečo písali alebo čítali. Nemali sme žiadne hracie konzoly, tablety, PC a neviem čo všetko je teraz trendy v tejto oblasti. Ale spoločenských hier sme mali dostatok.Popoludní sme znova ožili. Spolu s deťmi z neďalekej bytovky sme sa chodili kúpať do potoka. Z kameňov sme si urobili hať a aquapark bol na svete. Kým sme nemali pery fialové, z vody nás nik nedostal. Na lúke sme si rozprestreli deky a hrali karty. Niekedy sme sa hrali s  dievčatami na  obchod.
Z  nás menších boli mamy a kočíkovali sme deti a tie staršie mali obchod a predávali nám tovar. Kôra z dreva bolo mäso, tráva zelenina a podobne. Fantázii sa medze nekládli. Pamätám si, ako nám starší zorganizovali súťaž. Mali sme rôzne stanovišťa s úlohami, na papier nám napísali získané body. Na záver sme dostali papierové medaile. Skákali sme gumu, škôlku, hrali sa „Kto chce prejsť cez Červené more, musí mať takú a  takú farbu “.
Bez hanby sme ako 12-ročné slečny kočíkovali naše bábiky a neriešili články „Tenkrát poprvé v BRAVO“. Jednoducho sme si tie prázdniny užívali lietaním po vonku a slovo NUDA sme veru nepoznali.V pionierskom tábore som bola trikrát. Prvýkrát prišiel otec domov s papierom, že idem do tábora. Veľmi som sa tešila. Nebolo to ani ďaleko od nás. Druhýkrát sme už išli spolu s bratom. Opäť na to isté miesto. Nevadí, veď bolo tam super. Keď otec prišiel s papierom domov aj tretíkrát a miesto pobytu bolo to isté, mal určité obavy, ale mne to nevadilo. Tábor v Hrabušiciach nemal chybu! Bola som tam trikrát a prežila som to. Absolvovali sme krásne túry v Slovenskom raji, navštívili sme Vysoké Tatry, jaskyne, Spišský hrad… prežili sme úžasné prázdniny plné ozajstných zážitkov, kamarátstiev a  dobrodružstiev.Dnešné deti majú hračky, o akých sa nám ani nesnívalo, ale hrať sa nevedia. Majú telefóny, smartfóny, ale nevedia medzi sebou komunikovať. Naše detstvo bolo na technické vymoženosti chudobné, ale na druhej strane bolo veľmi bohaté, čo sa zážitkov týka a naša fantázia pracovala na plné obrátky a zážitky sa nám sa nám núkali ako na striebornom podnose. Stačilo nám málo a vedeli sme sa zahrať. Dnes chodíme k moru a do destinácii tisícky kilometrov vzdialených, ale že máme za kopcom vzácny hrad, či inú pamiatku často ani nevieme. Jeme dobroty všetkých kuchýň sveta, ale ako chutí poctivý chlieb s maslom sme zabudli.
Čo tak ukázať našim deťom ako sme prežívali prázdniny my? Aspoň na pár dní, nech uvidia, že život funguje aj bez televízie s 999 televíznymi kanálmi, že bez telefónu či facebooku sa dá porozprávať s kamarátmi. Ukázať im, že niekedy stačí ísť do lesa na prechádzku alebo prenocovať v horárni a človek prežije toľko zábavy ako v najlepšom resotre pri mori, že opečená špekačka či chlieb nad pahrebou na svoju nezameniteľnú chuť, že na  večerné dobrodružstva s  baterkou v ruke a plachtou na hlave nezabudnú do konca svojho života.. Milí priatelia, prajem Vám spokojné prežitie letných prázdnin. Nech sú plné nových pozitívnych zážitkov.
Dočítania v septembri.

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie