Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Máj 2016 Pavel Hirax Baričák Pozitívne myslenie

Učme sa byť tu a teraz

Pre deti je budúcnosť nekonečne vzdialená, ich srdiečka kráľovsky bijú výhradne iba pre konkrétnu minútu. A rodičia sú schopní mať obavy, či si ich šesťročný syn nájde raz dobrú manželku. Pozor na myšlienky, ich vedomá kontrola a postupné rozpoznávanie a  rušenie tých negatívnych je síce práca na roky, ale oplatí sa. Ak bude mať matka starosť, aká bude synova manželka, postupom rokov stvorí myšlienkami také monštrum, že by sa musel stať zázrak, aby sa nezhmotnilo.

Nech sa neskôr nečuduje, keď si synátor k sebe pritiahne lenivú, nešetrnú, ohováračskú alebo negatívnu ženu. Vesmírne zákony jednoducho fungujú, rentuje sa podľa nich začať konečne žiť.
Tí, ktorí dnes ovládajú túto planétu, sa boja jedinej veci: že objavíme silu myšlienok, cez ktoré môžeme nadobudnúť slobodu a neuveriteľnú moc – nad sebou, teda nad všetkým. Boja sa, že začneme byť konečne sami sebou. Preto nás neustále klamú cez médiá, sejú do nás strachy, strašia nás krízou, pretechnizovanou súčasnosťou okrádajú o skutočné bytie, ničia nás zdravotníctvom, umelou stravou, rozbíjaním rodiny atď. Je otázkou času, kedy si ľudia začnú nielen uvedomovať vplyv sily myšlienky na svoju realitu, ale ju aj plne využívať. Buďme neustále bdelí, zamerajme sa na seba, na svoje vzorce správania, myslenia, preskúmajme svoje postoje, ktoré sme si tak „zamilovali“. Všímajme si slová, ktoré neustále šepká rozum, aby obmedzil našu slobodu a zahmlil nám pravdu. Pristupujme sami k sebe s dôverou a  radosťou. Vždy so sebou zaobchádzajme láskyplne, postupujme vytrvalo a cieľavedome. Čo jeme, pozeráme v televízore, s kým sa stretávame, čo čítame, proste čo do  seba prijímame, tým sa aj stávame. Akí sme, tak rozmýšľame, hovoríme, konáme. Ak sa vám dnes nedarí a nezačnete vedome pracovať na tom, aby sa váš deň skončil aspoň o polovicu veselšie, bude vám aj zajtra nedobre. Nedajte sa viac unášať vonkajšími vplyvmi, nebuďte už ustráchaní cestujúci sediaci na zadnom sedadle v rútiacom sa autobuse bez vodiča. Chopte sa volantu a sami rozhodnite, akou rýchlosťou pôjdete, kam zatočíte, koho zveziete, kde zastavíte. Rozsvieťte svetlá, nech vás všetci vidia a nenarážajú viac do vás. Opravy po haváriách idú na váš účet, no vôbec k nim nemusí dôjsť.
Šťastie sa k nám obvykle nedostáva plánovane. Na jedno plánované šťastie (návšteva koncertu, divadla, stretnutie s priateľmi, vydarená dovolenka atď.) prípadne desať neplánovaných. Pre takéto situácie môžeme iba vytvárať ideálne letisko na pristátie, a to tým, že začneme bdelo žiť tu a teraz, zharmonizujeme sa. Odnaučme sa preto očakávať, posudzovať, kritizovať.
Nevŕtajme sa v minulosti, čo sme kedy pokazili (sebaobviňovanie), čím nám ublížili iní (model obete), čo zlé sa nám stalo (negatívne zmýšľanie). Prestaňme myslieť na budúcnosť, prehnane plánovať. Nemnožme už obavy, čo nedobré môžeme od tej-ktorej situácie čakať. Práve naopak, pracujme so strachmi tým, že ich postrehneme, pomenujeme, nájdeme ich zdroj a súvislosti z detstva alebo minulých životov, vďaka čomu ich pochopíme a o to ľahšie prijmeme a roztopíme. Takto pôjdeme frekvenčne vyššie a naplníme sa láskou. Všetko, ale úplne všetko bolestivé, čo nás stretáva, je iba nedostatok lásky. Začať treba naozaj tým, že si uvedomíme to „nedobré“ v sebe. A po celom procese, ktorý som opísal vyššie, sa postupne začne meniť naša vonkajšia realita. S každým vypletým starým obmedzujúcim vzorcom nás bude čoraz viac napĺňať radosť a krása, až kým úplne neoslobodíme ducha, ten najvyšší princíp Boha v nás. Predtým si však musíme prestať nahovárať, že keby sme žili v inom meste vedľa iného partnera, s inými deťmi či pracovali v inej práci, boli by sme šťastní. Neklamme sa útekmi, ani nedovoľme svojej mysli, aby sa túlala imaginárnou budúcnosťou. Človek žijúci v prítomnosti vie, čo chce a realizuje svoje sny. Jeho myšlienky sú jasné, pozitívne a konkrétne, jeho snívanie je nenásilné a tvorivé. Vo chvíľach energetického deficitu vyberá zo svojej minulosti príjemné spomienky. Starostlivo ich polieva, lebo vie, že sú to studne, z ktorých môže neobmedzene piť, keď potrebuje dočerpať sily. Vyrovnaný človek svojím pokojom dovoľuje šťastiu, aby ho navštívilo.
Bývajú to zväčša obyčajné chvíle tohto úžasného života na planéte Zem, ktoré sa zrazu zalesknú ako pozlátky zimomriavkového šťastia. Je to napríklad chvíľa, keď sa mi Sárka a Samko schovajú za záves a chichocú sa, kým ja predstieram, že neviem, kde sú. Potom vykuknú a idú sa zadusiť smiechom, aby sa opätovne nešikovne zamotali do závesu. A takto aj sedemkrát za sebou. Kým to baví ich, ja hru nepreruším. Lebo viem, že čím viac šťastných chvíľ prežijú, tým šťastnejší vstúpia do sveta ako veľkí tvorcovia, veselí mágovia, radostní blázni, mudrci rozumejúci, čerpajúci a rešpektujúci prírodu a svet. Obyčajné, bežné momenty dňa, ktoré sú naplnené láskou, sú pre mňa blaženými okamihmi.
Tie nech nakoniec poskladajú môj život do  mystickej skladačky, ktorú na  sklonku súčasného vtelenia pokorne odovzdám pri bráne svetla a pôjdem zasa ďalej. Medzi tie krásne duše podobné pozemským deťom… Keď zaspávame, rozprávame sa s  deťmi, čo pekné sme počas dňa prežili. Je to rituál spojenia rodiny, pocitu spolupatričnosti, lekcia optimistického pohľadu na  minulosť, pozitívna bodka za  dňom. Naučte to svoje deti teraz, keď sa to na ne lepí úplne hladko a automaticky. Sami dobre viete, aké ťažké je v dospelosti preprogramovať sa z  negatívneho zmýšľania zaťaženého strachmi na  bytosť naplnenú svetlom.

Pavel Hirax Baričák – Šlabikár šťastia 3

Na tomto webe môžete čítať články od P.H.Baričáka

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie