Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív December 2016 Balzam pre dušu Časopis Pozitívne myslenie

Tretie výročie nášho časopisu INAK OBDARENÍ

Už tri roky máme náš časopis. Je úžasné pomáhať týmto spôsobom, je krásny pocit čítať ohlasy a príspevky od ľudí, ktorí každý mesiac dostanú do rúk nové číslo, kde sa dozvedia rôzne informácie, ale aj povzbudzujúce články v duchu AJ TAK SA TO DÁ.

Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na tvorbe tohto úžasného časopisu. Časopis je moje dieťa a to, že je taký aký je, je zásluha všetkých dobrovoľníkov, ktorí každý mesiac posielajú svoje vlastné skúsenosti a nápady. Veľmi sa teším, že nám dobrovoľníci pribúdajú, a tým pádom je obsah časopisu veľmi pestrý. Nejdem menovať každého zvlášť, aby som náhodou na niekoho nezabudla.

Dvom osobám sa musím poďakovať. Najväčšia vďaka patrí našej grafičke Katke Gibalovej, ktorá vždy úžasne upraví články a fotky, a tým je časopis pútavejší. Veľké ĎAKUJEME patrí spol. SPIG s.r.o a Monike Ponickej, bez ktorej by sme v rukách nedržali náš časopis. 

Peter 
Časopis, ktorý je nielen časopisom… Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá, je určený celej našej spoločnosti, nielen „Inak obdareným“ a ich rodinám. Vďaka nemu sa môžu ľudia viac dozvedieť o  ľuďoch, ktorých majorita ostrakizuje, vyhýba sa im a  považuje ich za  príťaž. Aj vďaka takýmto titulom sa síce pomaly, ale predsa len darí meniť myslenie našej spoločnosti, len škoda, že z finančných dôvodov je podobných časopisov veľmi málo. Mimochodom, tento časopis by mohol veľmi dobre poslúžiť aj učiteľom estetiky na školách. M.J. Cítim radosť a  dobrý pocit, lebo viem že v ňom nájdem všetko, čo potrebujem. Informácie, ktoré sa zídu teraz alebo neskôr. Povzbudenie a nádej, že všetko ide, len človek musí chcieť. Posedím si pri osemsmerovke, básni, či úryvku poviedky. Vyskúšam recept. Je tam z každého kúsok. O to je to vzácnejšie, že ho tvoria ľudia so srdca, bez nároku na honorár. Lebo ich baví tvoriť a pomáhať zároveň. Ďakujem.

Anikó Lorinczová 
Mesačník pre zdravotne znevýhodnených a  ich príbuzných s  krásnym názvom INAK OBDARENÍ sa veru nedal na  internete prehliadnuť. Mala som ale veľkú dilemu, či si ho objednať alebo nie… Môj život „spestruje“ vrodená neurologická diagnóza už krásnych 37 rokov a som na to hrdá! Akosi som nemala čas sa zamýšľať nad tým, že som „chorá“, ani som nerada čítavala knihy či časopisy o zdravotných problémoch či doživotných ochoreniach. Bála som sa, že sa sklamem, a že budem pri čítaní stránok intenzívne prežívať utrpenie a sťažený život rodín vychovavajúcich zdravotne postihnuté dieťa. Nikdy nezabudnem, keď som našla v našej poštovej schránke letné dvojčíslo spred dvoch rokov. Dostala som ho BEZPLATNE od úžasnej osobky – maminy Katky s krásnymi očkami, redaktorky Ivety Burianekovej. Samozrejme som sa jej nikdy nezabudla poďakovať za jej ochotu. Keď sa raz dozvedela, že ja si ten časopis prečítam od A po Z, neváhala a poslala mi aj skoršie čísla, aby som si svoju zbierku mohla doplniť. Ja si totiž časopis Inak obdarení aj poctivo odkladám. Na horšie časy… Lebo momentálne som na  tom síce relatívne dobre, ale môj zdravotný stav sa môže kedykoľvek skomplikovať. V budúcnosti sa zrejme budem musieť raz skamošiť s francúzskymi barlami. Stále však bojujem! Časopis je plný užitočných rád, receptov zdravých jedál a iných zaujímavých pozitívnych príspevkov. Niektoré si prečítam hneď, k iným si ale musím sadnúť a hlbšie sa nad nimi zamyslieť. Osemsmerovka je u nás vylúštená maximálne do pol hodiny od prevzatia poštovej zásielky. Básne, rozprávky, obrázok „Vymaľuj si“ sú určené (nielen) pre deti. Je to naozaj všestranný časopis, na ktorý sa každý mesiac veľmi teším.

Pavlína (Haniel) 
Inak obdarená Keď mi bola položená otázka, čo cítim, keď zoberiem do  rúk časopis Inak obdarení, na chvíľu som zastavila svet a vnímala samu seba. Vnímala som tie emócie, pocity, nálady, ktoré vo mne vyvoláva tento časopis. Zistila som, že bez ohľadu na to, aké kvalitné články a rady nájdete v tomto časopise, moje emócie sa vždy tak nejako zaujímavo vrátia k tej, bez ktorej by časopis nebol. Ivetke Burianekovej. V mojom vnútri neexistuje zvlášť časopis a zvlášť Ivetka. Je to jeden úzko prepojený celok. A tento celok vo mne vyvoláva naozaj skvelé pocity. Vziať do rúk časopis Inak obdarení a čítať ho, listovať, vnímať jeho energiu cez písmenká, grafiku, obsah, to všetko vo mne vyvoláva pocit, že na  svete ešte existuje láska. Láska k sebe, láska k blížnemu svojmu, láska k deťom, láska k tým, ktorí vytŕčajú z radu, láska k životu ako takému. Priam cítim silu úsmevu, ktorý zdobí Ivetkinu tvár, keď ho pripravuje. Vnímam láskavosť, srdečnosť a obrovskú životnú silu. Občas mi napadne (berte to prosím s úsmevom), že keď budem „veľká“, chcem byť ako Ivetka. Silná, životom ošľahaná žena, ktorá zvláda to, čo by možno zložilo aj stádo slonov, ktorá je príkladom pre všetkých tých, ktorí si myslia, že život nemá zmysel alebo končí pri najmenších problémoch. Ukazuje, že ak sa chce, všetko sa dá. Jej práca, entuziazmus a neskutočná láskavosť robí z časopisu to, čo z neho cítim asi najviac. Pocit, že aj ja som INAK OBDARENÁ…. A za toto ďakujem. http://anjelskekridla.eu

Mária Helexová, SPOSA BB
Inak obdarení – iný rozmer poznania Pred tromi rokmi som zaznamenala tento nový zaujímavý formát. Spoznala som pani Ivetku Burianekovú. No ešte vtedy ma ani nenapadlo, že tieto dva „formáty“ majú niečo spoločné. Až v apríly v roku 2014 mi prišla ponuka od Ivetky, úžasnej osôbky, ktorú som spoznala aj osobne, či nechcem niečo napísať do tohto úžasného a bohatého tlačové- ho média. O pár mesiacov som sa stala jeho súčasťou. Krásne inšpirácie, účinné a hlavne reálne odžité rady, ktoré dávajú tí, čo vedia o  hendikepoch najviac. Buď sú oni sami tí bojovníci, ktorí vyhrali nad osudom a  sami nad sebou alebo najbližší, ktorí sa stali tlmočníkmi sveta, ktorý spoluzdieľajú so svojimi blízkymi, ktorí sú INAK OBDARENÍ. Ďakujem Ivetke Burianekovej, Monike Ponickej a všetkým, ktorí priniesli túto úžasnú pomoc, vo forme graficky esteticky upraveného časopisu, ktorý vracia ľuďom nádej a  ukazuje zmysel života. Navyše vyzerá celkom konkurenčne k bežným „trhákom“, ktoré sú bežne dostupné na  pultoch stánkov. Náš časopis je jedinečný v tom, že nie je bežný. Prajem vám veľa úspechov v  ďalšej prínosnej práci pre komunitu INAK OBDARENÝCH.

Silvia Žabková 
Sú to už dva roky, odkedy sa poznám so skvelou ženou, Ivetkou Burianekovou. Okrem priateľstva mi doniesla do  života krásny darček – časopis Inak obdarení. Výnimočné čítanie o výnimočných ľuďoch, ktorí sami alebo s obetavou starostlivosťou iných, denne prekonávajú bariéry mnohorakých zdravotných obmedzení, posúvajú hranice možného a  niekedy skutočne aj toho, čo sa už zdá i nemožné. Chcú žiť, realizovať sa, byť užitoční, patriť do  tohto sveta, veď aj oni na ňom majú svoje miesto. Fyzické a psychické slabosti, slzy bolesti, premieňajú na silu, ktorá ich učí rásť a byť povzbudením a vzorom i pre iných. Sú odvážni, nevzdávajú sa, pretože i tak sa dá… Každý mesiac je pre mňa sviatkom, teším sa, keď v Inak obdarených listujem, spoznávam skutočné príbehy tých, ktorých osud nešetrí a predsa denne nachádzajú dôvody na úsmev. Časopis je krásne ľudský, pootvára dvere do  sveta, ktorému treba porozumieť. Učí k  vnímavosti, tolerancii, rešpektu, pomáha užitočnými informáciami a  výzvami k reálnej pomoci. V mojich rukách nikdy nekončí, putuje ďalej – aby dodal odvahu tam, kde sa vzdávajú priskoro. Máme ho v komunitnom centre, v ambulancii, nosím ho do rodín. Vďaka časopisu sa stávame priateľmi a spoznávam úžasných ľudí. Ďakujem celému redakčnému tímu Inak obdarených, že ste a za prácu, ktorú robíte. Ukazujete nám, že svet nie je čiernobiely, že človek pre človeka môže byť tým najkrajším darom a že lásky a láskavosti medzi nami, nikdy nie je dosť.

Helenka 
Pred pár rokmi som poslala zopár básničiek pre potešenie mojej kamarátke Ivetke. Také obyčajné, písané na  skrátenie mojej dlhej chvíle. Po čase sa mi ozvala, či by som súhlasila s  ich zverejnením v  časopise. Bola som príjemne zaskočená, no mala som aj obavy. Veď ja nie som žiaden umelec! Nakoniec som súhlasila. Časopis INAK OBDARENÍ bol v  plienkach. Pamätám si, ako som časopis s mojim prvým príspevkom držala v rukách. K  básničkám postupne pribudli recepty, články, dobré rady. Radosť z každého čísla bola neskutočná. Vždy sa teším, keď mi naša poštárka Gabika doručí veľkú obálku s časopismi. Môžem si ho prečítať aj na internete, ale držať ho a listovať v ňom sa mi páči viac. Čo mi časopis INAK OBDARENÍ dal? Je toho veľa. Spoznala som príbehy ľudí, naučil ma pozerať na svet inými očami. Spoznala som tanečníka Radka Kovačíka z  Tanca snov či herečku Zuzku Vačkovú. Každé číslo je obohatením a plné informácií. Časopis je podľa nielen môjho názoru na vysokej úrovni. Ak som ho ponúkla novým čitateľom, nechceli veriť, že ho nepíšu profesionáli. Podľa mňa mu na kvalite pridáva skutočnosť, že ho tvoria ľudia s veľkým srdcom a hoci žurnalistiku nikdy neštudovali, vložia do každého riadku kus svojho srdca. Ľudia, ktorých osud ťažko skúša, no napriek všetkému bojuju a  nevzdávajú to. Svojimi príbehmi, skúsenosťmi či radami rozdávajú silu a nádej všetkým čitateľom. Náš – Váš časopis oslavuje tri roky. Počas nich sa stále zdokonaľoval a  rástol. Vďaka patrí celej redakcii, ale aj všetkým prispievateľom. Bez nich by nebol a samozrejme, že aj bez Vás – milí čitatelia. Čo mu teda želám? Prajem časopisu veľa spokojných čitateľov, mnoho príbehov zo šťastným koncom a jeho tvorcom pevné zdravie.