Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Október-November-December 2018 Dagmar Sváteková Terapie - vyskúšali sme

Štvornohý terapeut

Je to už pár rokov, čo som sa „náhodne“ stretla s pani v pokročilom štádiu sklerózy multiplex. Zarozprávali sme sa, hovorila mi, ako bola na vozíku… Hoci o tomto ochorení neviem veľa, viem len, že pacienti sú časom v horšom stave. A tá pani bez opory chodila. Možno trošku krívala, nepamätám sa presne.

Presne si však pamätám svoj údiv a jej odpoveď na otázku ako začala opäť chodiť, fungovať… Jej odpoveď ma napadne niekoľkokrát denne – Kúpila som si psa. K tomuto kroku som sa po ročnom intenzívnom zvažovaní uchýlila aj ja. A lepšie som urobiť nemohla. Naše šteniatko váži v súčasnosti približne 30 kíl. Ľudia sa ho častokrát boja, ťažko vysvetlím, že je to priateľský tvor, ktorí miluje deti. Ale toto nie je podstatou môjho článku. Podstatou je, že sme sa spolu s priateľom vydali po ťažšej ceste.
Nerozhodli sme sa pre hotového vycvičeného psa. Rozhodli sme sa pre šteniatko, ktoré nechápalo, že o štvrtej v noci treba spať a nie sa prechádzať po petržalskom sídlisku. To šteniatko nechápalo, že keď sa zohnem pre jeho hračku, nemá mi ju rýchlosťou blesku brať. To šteniatko síce chápalo, že sa ciká a kaká vonku, iba sme to niekedy nestihli. Častokrát som mala o pol ôsmej ráno niekoľkokrát umytú podlahu v byte i na chodbe, vo výťahu, pred výťahom… Bola som zrelá na psychiatriu. Do doby, kým mi ľudia z okolia začali hovoriť: Nejako rýchlejšie chodíš. Nejako lepšie rozprávaš. Si nejaká iná…

Štvornohý terapeutPriznávam, že za posledný rok bol vyvinutý extrémny tlak na moju psychiku. A  netýkalo sa to môjho štvornohého terapeuta. Keď sme si ho viezli domov z  chovateľskej stanice, plakala som od šťastia. (Neskôr aj od nervov.) Síce som nevedela, akým prínosom v  mojom živote bude, predsa len, svetielko nádeje zasvietilo a  moja duša ho uvidela skôr, než môj rozum… Dnes by som ho nevymenila za nič, hoci mnohí sa nás pýtajú, či ho nepredáme. Aj napriek tomu, že je ešte dieťa, je nesmierne rozvážny a empatický. Vie, že o mňa sa nemôže silnejšie oprieť, ani že ho nedobehnem… Naučila som sa lepšie artikulovať a vykrikovať po ňom, naučila som sa prejsť ďalej, rýchlejšie, presnejšie… Viem, že je tu niekto, kto ma miluje, aj keď po ňom ziapem. A viem, že keď mi je smutno, príde a začne ma oblizovať, aby som vedela, že on je pri mne. Kým z  naše šteniatka bude plnohodnotný asistenčný pes, prejde ešte veľa času. Absolvuje ešte veľa výcvikov, budeme s ním mať ešte kopec starostí, kým dokáže byť plnohodnotným certifikovaným terapeutom.

Štvornohý terapeutAle môj odkaz pre všetkých, ktorí váhajú – určite to zvládnete. Zvládla som to ja, bez výraznejšej pomoci, zvládnete to aj vy. A nepochybne sa Vám skvalitní život. Nikdy predtým som nemala psa a dnes si život bez neho predstaviť neviem. Bývame v petržalskom paneláku, ja chodím naozaj veľmi ťažko, priateľ je na vozíku. A  pes, ako povedal môj kamarát, je od kolena vyššie.

Dagmar Sváteková

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie