Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Nadácia Anjelske krídla Pozitívne myslenie Príbehy od srdca

Teta

S mojim budúcim manželom sme sa poznali od  detstva .Chodili sme spolu do škôlky,na karnevaly. V dedine sme mali bojové tými. Boje zvádzal horný koniec proti dolnému  a keď sme sa stretli v strede dediny,,bolo nám jedno,či bol chalan,alebo baba -poriadne sme sa vymastili. Nepriateľsky sme na seba zazerali aj v škole,lebo sme mali triedy hneď vedľa seba. Po ukončení základnej školy sa nám cesty rozišli, na strednú školu sme chodili ďaleko od seba. Až prišla maturita, úplne náhodná dovolenka pri mori -a bola ruka v rukáve. Napriek tomu,že sme študovali 45O km od seba, naša láska vydržala a na moje promócie sme si povedali „áno“.
Naša láska bola spečatená narodením dcérky. Vždy som chcela mať prvé dieťatko dcérku, to bola moja podmienka! A kučeravú! A splnilo sa mi to. Každý muž po narodení dieťatka prinesie mamine kyticu, je rád, keď sa narodí zdravé dieťa./Aj keď isto chcel mať prvého chalana./ Moja bábika hneď po narodení mala dlhé vlásky. Prvú vetu,ktorú mi môj manžel povedal-my musíme tu malú ostrihať!!

Keď sme prišli domov, začala sa krutá realita. Nemali sme kde bývať a tak sa nad nami zmilovali moji rodičia. Z malého bábätka som mala strach, bála som sa ju chytiť,o kúpaní ani nehovorím. Svokra bývala iba kúsok od nás a tak každý večer sme malú všetci spoločne kúpali.
Šestonedelie si u mňa vybralo daň! Celý čas som mala štyridsiatky teploty. Bola som totálne vyčerpaná. Pamätám si, ako vtedy, keď už som z teplôt asi delirovala, prišla ku mne „teta“ /svokra/ a pýtala sa ma, ako sa mám. A ja som jej povedala: “Dobre, teta”.
Celý život som ju tak volala a po svadbe som si nevedela predstaviť, že by som ju mala volať mamička. Radšej som ju ani neoslovovala.
Vtedy mi moja zlatá svokruša povedala: Ja som neni tvoja teta, ja som už tvoja mama”. Naraz sa vo mne čosi zlomilo, akoby mi spadol veľký kameň zo srdca. Teta bola moja druhá maminka a viac som jej teta nepovedala!
Aj keď mi moja maminka zomrela, úplne mi ju nahradila. Všetci sme ju mali radi,bola duchom nádherná. Mala štyroch synov a pre mňa bolo úžasné,keď mi povedala: “Nemám dcéru, ale ty si ako moja dcéra”.

Svoju púť  života ukončila u nás v náručí svojho najmladšieho syna.
A keď sa ukončí moja púť životom, prajem si,aby trošku môjho popola posypali na hrob maminky 1 a maminky 2.

Nestihli sme si veľa dopovedať a tak urobíme pokec partiu.