Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Marec 2017 Pozitívne myslenie Zuzana Koščová

Prevziať zodpovednosť

Najlepším dňom tvojho života je ten, kedy sa rozhodneš, že tvoj život je tvoj vlastný. Žiadne ospravedlnenia, ani výhovorky. Žiadne spoliehanie sa na niekoho, závislosť na niekom, či obviňovanie niekoho. Ten dar je tvoj – je to úžasná cesta – a ty sám si zodpovedný za jeho kvalitu. Toto je deň, kedy tvoj život skutočne začne.” Bob Moawad

Občas si spomeniem na jedno nie veľmi dobré obdobie v mojom živote. Bol to vcelku vyčerpávajúci boj s depresívnymi náladami, ktoré sa z čista jasna objavovali a ani som nevedela ako – tvorili súvislé pásmo s drobnými ostrovčekmi dobrej nálady. Navonok bolo všetko v poriadku, ale vo vnútri som zhasínala. Mala som manžela aj rodinu, a predsa som sa cítila sama. Vedela som, že je medzi nami láska, ale akoby sa vypĺňalo ono známe „láska niekedy nestačí“. Čakala som ocenenie, podporu, pochopenie a  niečo, čo som nevedela presne pomenovať, no čím viac som očakávala a bola nespokojná, tým menej sa mi zdalo, že dostávam. Tá špirála ma ťahala dole a  ja som nechápala, čo robím zle. Nepochopte ma zle. Dávala som okoliu zo seba maximum, snažila som sa všetko to dobré si zaslúžiť. Ale niečo bolo zle. Dnes to viem úplne presne. Vždy existuje jeden človek, ktorý vás môže pochopiť, oceniť, pochváliť, povzbudiť a mať rád. Ste to vy sami. Je v tom akési kúzlo. Keď to začnete robiť, zrazu začnete dostávať od okolia presne to, čo potrebujete. Keď nemáte radi sami seba, akoby ste popierali, že ste hodní lásky. S takým nastavením mysle vám okolie nikdy nedá to, čo potrebujete a aj vtedy, ak vám to dáva, ostáva to mimo vášho zorného poľa. Jednoducho to nevidíte. Čakať od iných, že ma urobia šťastným, je obrovská chyba, ktorej sa dopúšťa množstvo ľudí. Viem aké to je, lebo som sa jej tiež dopúšťala. Nefunguje to. Je to ako pokúšať sa doliať pohár, ktorý tečie. Či rýchlejšie alebo pomalšie, láska sa minie a  pohár je prázdny. Depresia, smútok, únava. Šedý kolotoč, v ktorom sa cítime uväznení. Stále čakáme, že nám niekto pomôže. Že sa zmení. Že sa niečo stane a náš život sa zlepší. Nestane. Nezmení. Kým nespravíme my tú zmenu, ktorú nik iný za nás spraviť nemôže. Nech sa stane čokoľvek úžasné zvonka, nepomôže to, pokiaľ nenastane zmena vo vnútri. Hovorí sa, že ak nie si spokojný s  výsledkom, urob niečo inak. Rovnaké správanie bude s veľkou pravdepodobnosťou totiž produkovať rovnaký alebo veľmi podobný výsledok. To je logické, však?
Ale vlastne je to vynikajúca správa! Je to v našich rukách! Nemusíme čakať, že nás partner zachráni, že on sa musí zmeniť, aby sme boli šťastní, že sa niečo prevratné samo stane. Je koniec bezmocného čakania, pretože máme v rukách úžasnú moc utvárať si náš život! Poznala som živote viacero ľudí, ktorých odmietanie zodpovednosti za ich život voviedlo do života, s ktorým nie sú vôbec spokojní. Mladý muž, za ktorého každý jeden životný neúspech mohol niekto iný. Ekonomická situácia, hospodárska kríza, nevďačná expriateľka, neseriózny obchodný partner, ten druhý šofér, počasie…
A hádajte čo? Takmer každý jeho deň bol poznačený nespokojnosťou a nervozitou, ktorú spôsobujú vonkajšie okolnosti. Alebo inteligentná dobre vyzerajúca tridsiatnička, ktorú jej práca celé roky neteší, ale neodíde z nej. Celé roky sa cíti osamelá, ale žiadny z potenciálnych partnerov nespĺňa jej vysoké kritériá na charakter, vzhľad či spôsob zoznámenia. A je to, pochopiteľne, ich chyba. Ako ľahko vie život uviaznuť na mŕtvom bode, keď veríme, že to tí ostatní sú za nás zodpovední a priamo od nich závisí naše šťastie. Občas premýšľam, ako veľa moci nad našimi životmi dávame do rúk iným ľuďom. Necháme si zničiť večer nepríjemnou susedou. Necháme sa uviesť do depresie niekým, kto ani nepočúva, iba na nás vylieva svoje problémy. Umárame sa správami v telke, čo sa zase strašné udialo. Uveríme, keď nám niekto hovorí, že na niečo nemáme a niečo nezvládneme a začneme o sebe naozaj pochybovať.
Prečo? Dávame ľuďom moc, nechávame ich písať náš príbeh. Od iných čakáme, že nás urobia šťastnými. Že nás podporia a ocenia, dokonca že za nás rozhodnú. A  potom ich obviníme, že rozhodli zle. Čudujeme sa, ako sa vyvíja film nášho života, ale odmietame v  ňom prebrať hlavnú rolu. A pritom všetko, čo potrebujeme, máme v sebe. Možno si nevyberieme všetky udalosti, ktoré sa nám prihodia, ale môžeme si vybrať reakcie na ne. Môžeme si vybrať, na čo zameriame pozornosť v našom živote. Môžeme veriť na maják alebo na šedý kolotoč a naša viera bude vytvárať našu realitu. Môžeme písať svoj vlastný príbeh tým, že prijmeme zodpovednosť za svoj život. Idete do toho?

Zuzana Koščová

„Ak tvoje šťastie závisí na tom, čo robí niekto druhý, myslím, že máš problém.” Richard Bach

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie