Spoločnými silami zvládneme všetko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Po búrke aj slnko vyjde

Cukrovka je tichý zabijak
Vo februári začal môj muž brať lieky na odvodnenie a tie mali veľmi vážne vedľajšie účinky. Muž zoslabol, nevládal stáť na nohách. Cukor mal veľmi vysoký. Bolo to náročné obdobie. Vozila som ho na invalidnom vozíku do kúpelne, na wc. Pomáhala pri sprchovaní, holila som ho. K stolu neprešiel, tiež sme si pomáhali s vozíkom. Akonáhle som vysadila tieto lieky, zdravotný stav sa mu zlepšil. Hladina cukru sa stabilizovala. Vydýchla som si, keď už sám chodil. Veľmi som sa bála toho ak zostane ležať. Nevedela som si predstaviť čo by sme robili ďalej. Odvtedy pri každom novom lieku čítam príbalový leták. V letáku boli všetky tieto príznaky, no ja som si to prečítala len vtedy, keď sa už diali tieto veci.
Manžel má dlhodobo cukrovku, pichá si 4x denne inzulín, od januára 2016 má zavedený kardiostimulátor – defibrilátor  na srdiečku, keďže to pracuje len na 30%. Ľadviny zlyhávajú, od júna chodí na dialýzu. Všetko je to dôsledok cukrovky. Ako sa hovorí: „Cukrovka je tichý zabijak“ a to je pravda, útočí na všetky orgány v tele. Dialýza mužovi pomáha, no býva veľmi slabý. Nevládze nič robiť. Len polihuje alebo sedí. Ak chodí, musí s prestávkami lebo sa často zadýcha alebo má závrate. Máva nízky tlak.
V auguste sa mu náhle zhoršil zdravotný stav, mal zimnicu, triaslo ho. Tak som volala záchranku. Lekárka neváhala a hneď ho brala na hospitalizáciu s podozrením zápalu močových ciest. Aj tak bolo. V nemocnici mu dali antibiotiká, ktoré nezaberali. Až druhé dobre zareagovali na liečbu. Aj v tom období bol veľmi slabý, nevládal chodiť.
Posledné obdobie má znovu otvorené rany na nohách. Urobí sa mu pľuzgier, ten praskne a rana je otvorená. Chodíme k chirurgovi, ktorý predpisuje náplaste z firmy Coloplast – Vlhká terapia so striebrom. Tie mu pomáhajú. No je to taký kolotoč, jedna rana sa zahojí, iná otvorí. Tak každý deň si nohy nasvecuje biolampou a ja mu to ošetrím a previažem.

Katka
V júli sme oslávili Katkine 17 –te narodeniny. Ako ten čas letí. Katka býva pohodová, no aj ju trápia menšie zdravotné problémy. V poslednom období máva častejšie preležaniny a zapareniny. Taktiež vôbec nepriberá. Len rastie do dĺžky. Každú chvíľu polohujeme, ošetrujeme drobné ranky, tiež nasvecujeme biolampou a skúšame rôzne mastičky, krémiky. Na tento čas jej pomáha gél z Forever . Písala som o ňom tu.

Vďaka preležaninám sa viac pestujeme a Katka si na to zvykla. Dožaduje sa pozornosti a nechce byť v miestnosti sama. Ak som pri nej potichu, ozve sa – zavzdychá . Keď sa jej prihovorím, tak ostane potichu a čaká kedy ju zoberiem k sebe. Potom pritúlená sedí na mojich kolenách a sleduje čo robím. Keď má dobrý deň, tak v stoličke vydrží sedieť aj tri hodinky, čo ma veľmi teší. Rada pozerá televízor, keď leží na posteli a hlávku má opretú o delfína. To sú krásne chvíľky, za ktoré som vďačná.

Ako to všetko prežívam ja?
Jar bola najnáročnejšia, vtedy som spomalila. Nenaháňam sa. Robím všetko tak ako stíham. Neviem čo bude o minútu, neviem ako sa zmení zdravotný stav mojich najbližších a preto žijem prítomnosťou. Neplánujem, neriešim zbytočnosti. Keď je lepšie, užívam si pohodu. Ak je náročnejšie obdobie, tak bojujem veľa krát aj sama so sebou. Predychávam a vďaka viere, že po búrke aj slnko vyjde, idem ďalej.
Od jari boli starosti s prípravou palivového dreva na zimnú sezónu. Pomohli mi úžasní ľudia, ktorí chodili píliť, kálať a odkladať. Sme zohratá partia, rozumieme si a preto aj robota šla od ruky. Teraz už len pravidelne voziť do kotolne a prikladať do pece. Toto už zostáva na mojich pleciach, keďže muž nevládze. No nesťažujem sa, pohyb mi treba. Som zvyknutá. Len nech mi zdravie slúži a kríže nech sú v poriadku.
Ešte sa pochválim, že som sa konečne vďaka okolnostiam zlepšila v šoférovaní. Ešte pred rokom som sa bála sadnúť na volant. No teraz ma to baví a teším sa, že som samostatná a sebestačná.

Vďaka psychickej podpore môžem pomáhať
Aj tento rok som stretla veľa rodín s podobným osudom, ktorým  pomáham cez občianske združenie Inak obdarení a Spolu to zvládneme – Burko. Je to hlavne poradenstvo ohľadom vypĺňania žiadostí do nadácií, oslovovania sponzorov na pomoc pre hendikepovaných. Samozrejme aj formou časopisu Inak obdarení, ktorý rozposielam do rodín, ktoré o to požiadajú. Aktualizovaním webov www.burko.sk a www.inakobdareni.sk kde pridávame dôležité aktuálne informácie pre hendicapovaných. Spravujem facebookovské stránky týchto webov.

Tvorbu časopisu Inak obdarení som chcela ukončiť, no našťastie ma Monika Ponická prehovorila, aby sme ho vydávali ako dvojmesačník. Za to som jej veľmi vďačná a aj všetkým kamarátkam, známym, ktorí ma v tom čase podržali a pomáhali. Odvtedy mám viac času na rodinu aj prípravu článkov do časopisu.

Vďaka časopisu som sa zoznámila s úžasnými ľuďmi, s ktorými sme nadviazali spoluprácu, a môžem vám povedať: „ Máte sa na čo tešiť.“ Pribudnú nám nové rubriky, predstavíme osobnosti, ktoré pomáhajú hendikepovaným rôznymi spôsobmi. Taktiež zavítame do rodín, kde nám ukážu ako sa dá žiť s postihnutím.   V okienku zdravia sa pozrieme na choroby z pohľadu odborníkov, ale aj ako zlepšiť zdravotný stav z iného uhla pohľadu.

Pri písaní posledných viet mi oči žiaria radosťou a šťastím, že tvorím niečo čo je osožné veľkej komunite ľudí. Pomáhať iným je moja dobíjačka. Je to krásny pocit, keď ľudia poďakujú za informácie, ktoré našli v časopise a pomohli im. Je krásne, keď niekto napíše, že by chcel prispieť osobnými skúsenosťami v duchu „Aj tak sa to dá“.