Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Aktivity a podujatia Archív Október 2015 Autizmus

Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa

V sobotu piateho septembra sa uskutočnil Banskobystrický minimaratón, na ktorom sa zúčastnili aj inak obdarené deti spolu s rodičmi. Tento rok to bola premiérová disciplína hendikepovaných detičiek. Niektoré prešli trať na kolobežkách, trojkolkách, či kočíkoch a tie, ktoré mohli, na vlastných nohách.

Hlavnou iniciátorkou tejto myšlienky – zapojiť aj znevýhodnené deti – bola Jana Vigašová z občianskeho združenia Nožička a pri jej realizácii pomohol Lions klub Banská Bystrica. Miesto spoločného zrazu našich malých športovcov s rodičmi bolo pod hodinovou vežou pri morovom stĺpe na námestí.

Privítal nás jemný dáždik. Rodičia sa pomaly zbiehali z rôznych kútov námestia. Deti sa tešili. Niektoré maminy mali dokonca problém udržať deti na trojkolkách, aby im neušli. Keď konečne usporiadatelia vyhlásili novú disciplínu, všetci sme sa zoradili na štartovej čiare. Malý chlapec na trojkolke dobreže nevyhodil tigra na zadných kolieskach, tešiac sa na trať, ktorú mal pred sebou.

V blízkosti štartu stáli dve dievčatá, ktoré sledovali našu disciplínu. Moderátor predstavil súťažiacu skupinku detí s rodičmi ako deti s hendikepom. Zrazu som od spomínaných dievčat začula konverzáciu. Tie deti sú postihnuté? Veď tak nevyzerajú. Prijala som to ako milú informáciu zo zdravého sveta, že tieto deti vnímajú ako zdravé, i keď nie sú. Skutočne sú naše deti krásne, a keď sedia na trojkolkách alebo stoja na kolobežkách, ich inakosť nie je viditeľná.

Po odštartovaní sme všetci spoločne vybehli, deti ťahali na trojkolkách ostošesť, rodičia im bežali v „pätách“, ocko tlačil svojho šampióna v kočíku a ja som bežala povedľa Maťka. V tom momente som bola na neho neskutočne hrdá, lebo prekonal bariéry okolo seba, hluk aj množstvo ľudí. Spolu sme bežali a dobehli do cieľa .
Bolo to nádherné predpoludnie jednej obyčajnej-neobyčajnej soboty, kedy sa prekonávali bariéry, okolo nás i v nás. Som hrdá na rodičov bojovníkov, ktorí s láskavým prístupom doprajú svojim deťom, malým slniečkam, trochu radosti, ktorú iní prijímajú ako samozrejmosť. Pre nich všetkých je to nadštandard, ktorý si vážia o to viac.

Deti dostali krásne ťažké medaily, z ktorých sa tešili každé po svojom a my rodičia sme si to vychutnávali, veď nám nad hlavami vykuklo spoza mráčkov slniečko a šťastné tváre našich ratolestí nám boli odmenou.

Ďakujeme. MH