Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Október - November 2017 Dagmar

Nič už nebude také ako kedysi

Ale všetko môže byť také ako ešte nikdy. Túto vetu mi pripomenuli udalosti posledných dní, týždňov. V kolotoči každodenných povinností som na ňu zabudla. Úplne otvorene to priznávam. Vlastne ma k nej dohnal môj bývalý manžel. Môj syn mal obrovské šťastie v nešťastí. Dostal ischemickú mozgovú príhodu, okamžite dostal tú najlepšiu lekársku pomoc a jeho stav je takmer bez následkov.

Ak si predstavím, že by sa mu to bolo stalo v meste, v  ktorom mne… Pri tej predstave ma striasa. Synov otec chce, aby bol syn taký ako kedysi. Aby hrával futbal, aby bol rovnako silný, rovnako zručný… Keď sme ešte nevedeli, že detský mozog disponuje naozaj zázračnou silou, na masáži moja masérka poznamenala: „No tak začne hrať na husle. Ktovie, možno v tom bude extrémne dobrý.“ Niekomu sa jej slová môžu zdať ako zľahčovanie situácie, ale ja som úplne chápala o čom hovorí. Kým som bola zdravá, viedla som taký ten normálny život. Dve deti, manžel… Snažila som sa, aby všetci v mojom okolí boli s mojim správaním čo najspokojnejší. A neustále som zlyhávala. Bola som priemerná bežkyňa, priemerných tratí. Mojim cieľom boli ultramaratóny.
Ale ktovie, ako by to bolo dopadlo…
Bola som priemerná projektová manažérka a stavbyvedúci v jednom. Jednou nohou som bola v base, moje vyhliadky boli taká, že v lete, keď budem odchádzať z domu, moje deti ešte budú spať, a večer, keď sa budem vracať domov, už budú spať. Odmietla som sa utápať v sebaľútosti a absolútne to odmieta môj partner. Keď som raz mala nábeh začať sa ľutovať, podišiel ku mne a spýtal sa ma: „A je ti teraz zle?“ Tými slovami mi zobral vietor z plachiet. Napriek tomu, že je na vozíku, pracuje a venuje sa rôznorodým voľnočasovým aktivitám. Je ví- ťazom svetového pohára v tanci na vozíku. Je… Obrovskou inšpiráciou pre iných. Trpezlivo sa venuje všetkým, bez rozdielu veku, diagnózy, názorov…
Keď som denne chodila za synom do nemocnice, bol doma sám s mojou dcérou. Hoci sú zohratá dvojka, bol to pre mňa viac než nezvyk. Nedávno som skonštatovala, že mi pomáha viac, než zdraví partneri. Jasne, zo zeme ma nezdvihne… V mnohých veciach som urobila pokrok. Už nie som priemerná. Moje okolie dozaista nie je spokojné s mojim správaním.
Ale… Ak niekde chcem ísť, idem. Ak chcem ostať doma, ostanem. Ak som unavená, váľam sa pol dňa v posteli. Nikto ma nesúdi. Veci už nie sú také, ako boli kedysi. Ale veľa z vecí, ktoré dokážem dnes, som kedysi nedokázala.
Moja nechtárka mi zložila kompliment: „Stále neverím, že ku mne hodí taká VIP klientka.“ Načo som jej odpovedala, že sa pouvažujem za normálnu, hoci som si vedomá svojich predností. A som šťastná, ako ešte nikdy. Napriek faktu, že mám plné právo sedieť v kúte a plakať.Vaša Dagmar

Od Dagmar je viac článkov tu.