Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Apríl - Máj 2017 Pozitívne myslenie Zuzana Koščová

NÁŠ ŽIVOT JE ODKAZ SVETU. NECH JE INŠPIRUJÚCI!

Dovoľ svojmu svetlu svietiť…

Nedávno som spoznala jednu výnimočnú mladú ženu. Pred dvoma rokmi náhle ostala v kóme po mozgovej príhode. Keď sa prebrala, bola úplne nepohyblivá, s okolím sa dorozumievala len žmurkaním.

Nepredstaviteľné! Lekári jej nedávali veľké šance. Vraj sa už nikdy nebude hýbať! Odmietla sa s touto diagnózou zmieriť a rozhodla sa urobiť čokoľvek, čo sa bude dať, aby mohla znova chodiť a behať. Z nemocnice odchádzala tak, že bola schopná sedieť. Dnes je už na polceste za svojím cieľom. Chodí s chodítkom alebo sa presúva na vozíčku. Napriek tomu, že ešte nemá dokonale rozhýbané ruky a aj na jej reči poznať, že stále so slovami trošku bojuje, pečie deťom muffiny, popri tom maľuje obrazy a píše knihu o svojom príbehu, ktorou chce motivovať a svietiť ľuďom na cestu. Ja viem, že sa jej to všetko podarí, pretože vidím, ako svieti už teraz a ako odvážne cituje Dana Browna: „Všetko je možné. Dosiahnuť nemožné trvá len o čosi dlhšie.“
Možno nie každý má za sebou takýto náročný silný príbeh. Viem však celkom iste, že každý jeden z nás dokáže ľudí inšpirovať, motivovať, pomáhať, dávať príklad a  šíriť svetlo. Čítala som veľmi zaujímavý článok o tom, že keď jeden človek začne žiť vedome, „prebudí sa”, ovplyvní tým pozitívne minimálne ďalších 1500 ľudí. Cítime sa možno malinkou kvapkou v oceáne, ktorá toho toľko nezmôže, ale pravda je, že sme veľmi silní. Aj keď sa nám zdá, že sme slabí, nemáme možnosti a zdroje urobiť niečo skutočne veľké, máme oveľa viac ako si myslíme.
Nedávno som čítala nádherný príbeh o  mužovi, ktorý sa ocitol v záplavovej oblasti vo veľmi chudobnej krajine. Ľudia okolo umierali na zranenia, dyzentériu a celkovo veľmi zlé podmienky. Do oblasti sa pre silné dažde a pretrvávajúce povodne nevedela dostať ani humanitárna pomoc. Tento muž spolu s mladou turistkou, ktorá neskôr tento zázračný príbeh vyrozprávala, chodili od človeka k  človeku, od umierajúceho k umierajúcemu, spievali im, upokojovali ich a doslova ich odprevádzali tak, aby zomierali v mieri. Napriek tomu, že nemali vybavenie, prostriedky či lieky, pomohli desiatkam ľudí v posledných chvíľach ich životov! Ale nemusia to byť len skutky tohto druhu. Aj bežný denno-denný život ponúka množstvo príležitostí inšpirovať a byť inšpirovaný. Pýtajme sa sami seba deň čo deň, aký odkaz prinášame. Či rozosievame v tejto chvíli lásku alebo strach. Či priateľstvo alebo nenávisť. Či prajeme alebo závidíme. Čo náš život, naše správanie, komunikuje nášmu okoliu, priateľom, deťom? Čo im ukazujeme? Aké vlny vysielame? Čo hovoríme? Že sa oplatí budovať kvalitné vzťahy? Alebo že sa ľuďom neoplatí veriť, lebo ťa podrazia? Že je možné pracovať, ísť vlastnou cestou a dosiahnuť úspech? Alebo, že je kríza, zlodeji bohatnú a  posledný poctivý nech zhasne svetlo? Podporujeme naše deti v ich talentoch a snoch alebo im, opantaní strachom, očkujeme tie isté škodlivé programy, ktorým čelíme my? Keby náš život bola kniha, ktorú si môžu prečítať tisíce ľudí, čo by sa v nej dočítali? Aké posolstvo by v nich zanechala? Inšpirovala by ich tomu byť lepšími, láskavejšími ľuďmi? Premýšľajme, čo hovoríme, kam smerujeme našu energiu. Premýšľajme, či nádej dávame alebo ju ľuďom berieme. Zasvieťme svetlo v sebe a osvetlíme tak mnoho životov…Zuzana Koščová