Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Január 2015 Helenka Pozitívne myslenie

Mám veľké bohatstvo

Vianoce sú za nami, Silvester tiež a aj predvianočné nákupné šialenstvo. Nastal čas šialenstva číslo 2… novoročné výpredaje!!! Zľavy na nás útočia z  každej strany. Našťastie ja, ani členovia mojej rodiny, nepestujeme tento druh športu. Stačí mi to šialenstvo pred Vianocami a Silvestrom, aj keď sa snažím byť len jeho nemým pozorovateľom a nákupy si nenechávam na poslednú chvíľu.

Nový rok sme privítali s očakávaním toho, čo nám prinesie. Vždy si v duchu vravím, že nechcem nič viac ako som mala v predošlom roku, len nech sme živí a zdraví. Nie, nie je to len také klišé, myslím to ozaj úprimne vážne. Nemám všetko a aj načo by mi to všetko bolo.

Ja ale mám dosť toho, aby som mohla prežiť spokojný život. Nemám luxusné auto, ani značkové oblečenie, na dovolenke pri mori som v živote ešte nebola… a  predsa si myslím, že mám toho veľa. Mám manžela, ktorý pri mne stojí a je našťastie zdravý a má prácu. Mám tri krásne deti. Najstaršia dcérka má problém s očkami, ale vidí, predčasne narodený syn svoj boj statočne zvládol a dnes je z neho skoro 6-ročný fešák, ktorý má síce logopedické problémy, ale to sa dá vyriešiť a taktiež aj menšie problémy so srdiečkom, ktoré našťastie nepotrebujú operáciu. Najmladší sa podľa dvoch doktoriek nemal vôbec narodiť, pretože bol veľmi postihnutý… dnes je z neho trojročný valibuk, ktorý mi každé ráno bez milosti robí budíček o pol šiestej.
Mám kde skloniť hlavu a  mám čo dať do  hrnca. Mám rodičov, súrodencov, priateľov a môžem svoje pocity dať na papier. Mám z  toho radosť, pretože som presved- čená, že mám veľké bohatstvo. Mám ešte jednu ,,dcérku“, takú adoptívnu, v ďalekej Indii. Má 13 rokov, pochádza z veľmi chudobnej rodiny a vďaka našej rodine si môže splniť sen – stať sa učiteľkou. Je to neskutočne dobrý pocit, keď otváram list a dozvedám sa, aké pokroky urobila. Videla som, v akých podmienkach tam rodiny žijú a vidím, ako sa aj vďaka nám menia ich podmienky na život a lepšiu budúcnosť. V mladosti som s obľubou riešila ,,závažné problémy“, a keď si na ne teraz pomyslím, aj sa hanbím, že som vôbec dokázala takými banalitami strácať čas.

Keď sa človek pozrie okolo seba a vidí koľko detí a dospelých má veľké zdravotné a existenčné problémy ,prehodnotí, či situáciu, ktorú on rieši, má vôbec nazvať problémom. Vďaka môjmu predčasne narodenému synovi som spoznala veľa rodín, kde zdravie a  finančná pomoc boli tie dve veci, ktoré si želali najviac. Nechceli nič viac, len aby pomohli dieťaťu alebo našli sponzora na rehabilitačný pobyt. Som rada, že sa našli ľudia, ktorí ,,priviedli na svet“ tento úžasný časopis, aby si aj tí, ktorí nevedia plávať v toku rôznych informácií a paragrafov, mohli nájsť potrebné informácie.

V období adventu som bola upozornená na  reláciu Reflex. Nepozerám relácie tohto typu – zo zdravotných dôvodov, pretože mi je potom veľmi ťažko a  môj tlak vyletuje do astronomických výšok. Túto som si však pozrela pozorne.
Dagmar Sváteková – ŽENA, ktorú tu iste nemusím nikomu predstavovať. Krehučká osôbka s množstvom životnej energie. Neviem, kde sa v takej útlej ženičke berie toľko životnej energie!!!
Ivetka Burianeková – tiež dobre známa. Sama sa už 14 rokov stará o  svoju milovanú Katušku, manžel je ťažký cukrovkár, všetka ťarcha leží na jej pleciach, pomohla nejednej rodine, hoci by sama potrebovala pomôcť… keď spolu telefonujeme, jej štebovatavý hlások,s  typickým balockým prízvukom, ma prebudí k životu.
Kamarátka Ľubka, už tri roky po  ťažkej autohavárii, statočne podstupuje operácie a  náročné rehabilitácie….. je Vás veľa, rodičov, starých rodičov či deti, ktorí denno-denne poctivo opatrujete ťažko chorého príbuzného alebo sami bojujete s  chorobou. Tí, čo sa o  niekoho starajú, robia to bez nároku na  super mzdu, oddych, relax, či dovolenku.
Všetkým Vám prajem v roku 2015 veľmi veľa zdravia a životnej sily. A tým, ktorí si dali predsavzatia, aby sa im podarilo splniť ich. Prajem pekné prežitie prvého mesiaca v roku.