Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív November 2015 Pozitívne myslenie Relax okienko Janky Kubišovej

Láskavý prístup od neznámeho človeka

Volám sa Jana Kubišová, mám 51 rokov, od narodenia DMO paraparetická forma, to znamená, že ma neposlúchajú nohy. Chodiť chodím, no veľmi ťažko. Pomáham si s barlami alebo chodítkom. Ten využívam hlavne vonku. Ruky mám našťastie zdravé. Som vydatá, mám dve dospelé deti – dcéru a syna. Manžel má tiež DMO – little, 32 rokov chodil do práce, keď pred 11 rokmi spadol, nevedel sa zdvihnúť, a tak ho zamestnávateľ prepustil.

Odvtedy je doma. Pred dvomi rokmi bol náhle operovaný. Mal zauzlené črevá. Urobili mu vývod z hrubého čreva, a preto potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Je ležiaci. Treba mu podať jedlo, polohovať, prezliekať,… Deti sú mi veľkou oporou, pomáhajú so všetkým, no chodia do práce a ja som celé dni s mu- žom sama v byte. Rodičia ma vždy učili, že sa mám vždy k životu stavať čelom a spoliehať sa sama na seba, že to budem potrebovať. Tak sa snažím nestrácať optimizmus, no je to veľmi, veľmi ťažké. A tak som hľadala, kto by mi v tejto situácii pomohol a natrafila som na zvolenskú firmu Spig, ktorá nám namontovala stropný zdvihák, lebo ten je nevyhnutnou pomôckou v našom byte, pretože už nikto nevládal muža zdvíhať… Ten mladý chlapec, ktorý sa bol u  nás pozrieť a rozhodnúť, aký zdvihák budeme potrebovať, bol veľmi milý. Spolu sme všetko spísali a keď odišiel, dávala som mužovi dolu tepláky (sedel na  kolieskovej stoličke). Z  tej stoličky spadol, nikto nebol doma, nemal mi kto pomôcť, tak som si dovolila zavolať toho mladého chlapca, Jakuba Jasíka, ktorý aj keď stál v kolóne áut v Rači, sa s autom otočil a o 15 minút bol u nás a muža zdvihol. Vohnalo mi to slzy do očí a zostala som šokovaná, lebo s takým láskavým prístupom sa v dnešnom svete nestretnete.

Jakub nám pomohol aj druhýkrát… 
Človek si vždy aspoň zhruba naplánuje, čo treba cez deň urobiť, čo navariť, čo v domácnosti spraviť. A tak som si myslela, že dnes sa nič zvláštneho neudeje a všetko pôjde tak ako každý deň. Ale zdravotný stav môjho muža sa postaral o opak. Všetko bolo v poriadku až dovtedy, pokým mi muž povedal, že ide objednať potraviny cez internet. Pomaly sa presúval na stoličke k počítaču. Ja som mala nejakú robotu v kuchyni a zrazu počujem, že muž na mňa volá, aby som mu pomohla, lebo si chcel na stoličke urobiť pohodlie a hoci som mu držala operadlo, spadol rovno pod počítač a ostal ležať, lebo je bezvládny.
Boli sme doma sami dvaja a čo teraz? Nechcem nikoho zo susedov otravovať, tak som zobrala mobil a s dosť stiahnutým žalúdkom som si dovolila zavolať Jakubovi Jasíkovi. Vysvetlila som mu, čo sa stalo a on o 10 minút skutočne prišiel a muža zdvihol a posadil do kresla v obývačke k televízoru. Z toho kresla už nemá šancu spadnúť. Znovu ma to dojalo, a tak mi nedá nenapísať, že Jakub je perfektný a láskavý človek, ktorý má ľudí rád. Naša rodina je pre neho cudzia, a napriek tomu mi ešte nikdy neodmietol pomoc. Týmto mu chcem poďakovať a vyjadriť svoj veľký obdiv k jeho láskavosti a nezištnej pomoci,ktorú venuje aj neznámym ľuďom. Dúfam, že tam „hore“ bude niekto na neho dávať veľký pozor.

Jana Kubišová

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie