Spoločnými silami zvládneme všetko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Keď sa človek zobudí s novým menom

Už to bude polroka, čo nosím meno Simone Sophie Stewart. Čo ma to vôbec napadlo zmeniť si meno v dvadsiatich štyroch rokoch života? Iste ste si niektorí z  vás pomysleli: Ona je teda blázon! Na čo je to jej treba? Má to dievča všetkých päť po hromade? Alebo azda: Má vôbec úctu k svojej nebohej maminke? Na toto poviem len toľko, že súdiť ma pre zmenu mena je smiešne a  zároveň smutné.

Vlastná stará mama mi dosť ublížila v živote, zmena mena bola taká očistka od tých „duševných zranení“ a splnenie môjho sna a taktiež mojej maminky. No a čo, keď som si splnila môj sen mať cudzojazyčné meno! To je moja vec ani som neporušila zákon, takže si myslím, že každý z nás by si mal takpovediac hľadieť do svojho taniera. 23. marec 2017 si budem asi do smrti pamätať, v to ráno mi priniesla poštárka nejaký list, podpísala som jej, čo bolo potrebné a  ona mi dala obálku.
Vtedajšia osobná asistentka mi ju predložila pred oči a niečo ušomraným tónom povedala… Ach, ako mi liezla neskutočne na nervy! Ani som nevnímala, čo vravela, pretože som zbadala, že ten list je od Okresného úradu Banská Bystrica. Srdce mi poskočilo a dúfala som, že mi povolili nosiť priezvisko Stewart. Krstné mená som už mala vybavené v  meste Skalica, veľmi som sa z toho tešila. Ako som si čítala tento list, s nadšením som sa dozvedela, že mi povoľujú nosiť priezvisko Stewart a kričala som od veľkého šťastia, bol to ďalší sen, ktorý som mohla škrtnúť zo svojho zoznamu snov.

Moja bývalá asistentka sa ozvala s drzosťou v  hlase: „To bude veľa vybavovačiek!“ No a čo? Za to ťa platím! Pomyslela som si. Bola nesmierne drzá, ale s Božou pomocou sa mi podarilo s  ňou vybaviť skoro všetko (nové doklady a tak ďalej). Najväčšia sranda bola, keď som dala môj nový rodný list na sociálnu sieť Facebook, oznámila som priateľom moje nové meno. Podaktorí zostali v šoku, zasypávali otázkami, prečo a načo som to urobila, ale to bolo nič.
O pár hodín ma čakalo fakt „príjemné prekvapenie“, a to v podobe komentára od maminkinho strýka k mojej fotke rodného listu. Podľa jeho komentára som nesvojprávna, a teda meno mi zmenil môj nevlastný otec, ktorý mimochodom nie je môj zákonný zástupca, čiže mám sa právo rozhodovať sama za seba. Ale bohužiaľ, moja rodina to asi nikdy nechápala ani nikdy nepochopí. Týmto svojím činom mamin strýko mi ukázal, že som spravila správne rozhodnutie. Som nesmierne šťastná, že už nenosím priezvisko tejto rodiny, ktorá mi veľmi ublížila.

Ako Simone Sophie Stewart je mi oveľa lepšie a nehanbím sa za svoje meno, naopak som naň hrdá, ale aj na seba, že som dokázala splniť si ďalší sen. Aj vás všetkých vyzývam či už máte svoj hendikep alebo ste zdraví, aby ste sa nebáli splniť si najtajnejšie sny, aj keď možno sú skoro také bláznivé a nepochopiteľné pre ľudí ako tento môj.
Ja som vymazala zo sveta Simonu Strelcovú, predsa keby sme zakaždým pozerali na názory druhých ľudí, nič by sme v živote nedokázali.

Simone Sophie Stewart