Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív November 2015 Autizmus

Jedno veľké úprimné ďakujeme

Súčasné štatistiky odhadujú, že približne každý stý človek trpí závažnou alebo menej závažnou formou autizmu. O poruchách autistického spektra sa toho popísalo už veľa, existuje množstvo článkov, výskumov, filmov či kníh.

Preto ani nie je naším zámerom opisovať, čo všetko sme museli prežiť, vydržať a vybojovať, aby sme sa dostali tam, kde sme, aby sme sa dostali k relatívne pokojnému životu bez kriku, plaču, nervozity a záchvatov hnevu. Zámerne píšeme v množnom čísle, pretože týmto problémom trpí celá rodina, nielen náš Miňo. Už 22 rokov bojujeme s touto poruchou tak, ako vieme.

Do tohto neľahkého boja vkladáme celé naše srdcia, duše a energiu. Na šťastie sme na tejto dlhej ceste stretli tých správnych ľudí, ktorí sa nám neobrátili chrbtom a každý svojím spôsobom obohatil naše životy a najmä život nášho Miňa. Nie je jednoduché slovami vyjadriť, čo všetko pre nás urobili a ako nám pomohli, preto azda postačí jedno veľké úprimné ďakujeme.

 

V prvom rade chceme poďakovať Lenke Búciovej za to, že dokázala nášho Miňa s pomocou svojich koníkov z Ranča Zlatý vrch v Hliníku nad Hronom po ťažkom období opäť postaviť na nohy, vzbudiť v ňom lásku k zvieratám, ľuďom i k životu.
Veľká vďaka patrí taktiež nášmu terapeutovi RNDr. Hubertovi Hilbertovi, PhD., za jeho podporu a aktívny prístup k Miňovým, na prvý pohľad, nezvládnuteľným problémom a životným rozhodnutiam.
V neposlednom rade ďakujeme aj pani Márii Helexovej, predsedníčke Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom v Banskej Bystrici za cenné rady a možnosť zapájať sa do aktivít a činností určených pre ľudí trpiacich autizmom v našom kraji.

 

Všetkým vám z celého srdca ĎAKUJEME!

Rodina Bahúlová

 

Miloš Bahúl alias náš Miňko

Pomaly to bude už rok, čo som sa zoznámila s  mladým mužom s  AS (vždy mi trošku vadí tento prívlastok k  ľudskej bytosti). Autizmus na  človeku nevidieť na prvý pohľad. Ani na Miňkovi. Je to sympatický a veľmi šikovný chlapec s dobrým srdiečkom. Jeho charakteristickou črtou, ktorú nie všetci ľudia tolerujú, je úprimnosť (čo má na  srdci, to má na  jazyku).
Ak človek nemá skúsenosti s  autizmom, môže sa stať, že sa urazí. Aj mňa Miňo veľa naučil. Je to úplne obyčajný, svojský mladý človek, ktorý má veľa osobných zranení. Cez jeho rozprávanie som sa naučila preciťovať, ale aj nachádzať podobnosti, so životom svojho nehovoriaceho syna. Je komunikatívny a to sa mi na ňom páči, má obrovský nevyužitý potenciál, ktorý musí začať rozvíjať. Snažím sa pre týchto ľudí robiť, čo cítim a čo mi dovolia svojou dôverou precítiť. Vnímam aj ich unavených rodičov, ktorí majú za  sebou veľmi ťažké životné skúšky. Vážim si ich obetavosť a lásku. Každý jeden si zaslúži poďakovanie a poklonu za to, čo denne musia prekonať. Som rada, že Miňko napísal tieto riadky a vážim si to o to viac, že si niekto z „mojich“ ľudí cení moju prácu, ktorú robím ako svoje poslanie. Prajem Miňkovi aj jeho rodičom, aby sa podarilo zmeniť, aj vďaka mojej intervencii a pomoci mojich zanietených kolegov z iných SPOSA, kvalitu života nielen ich rodiny, ale aj kvalitu života iných rodín.
S úctou Majka Helexová

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie