Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Jún 2015 ŠZŠ-Ružomberok

INAK OBDARENÍ V ŠKOLE IV. – SNOEZELEN

Ako som minule písala, pracujem už sedem rokov s deťmi, ktoré sú zaradené do C variantu špeciálnej základnej školy. V tomto roku mám 6 detí, troch z nich vzdelávam po dve hodiny denne a ďalší traja dochádzajú do školy 3 – krát do týždňa po hodinke. Vaneska (10), Matúško (12) a Jurko (18). Rodičia ich dovezú do inej miestnosti.

Nie je to obyčajná trieda ako ostatné, je to multisenzorická miestnosť, kde sa realizuje terapia snoezelen. V našej škole sme zriadili miestnosť snoezelen pred piatimi rokmi. Je vybavená všetkým potrebným pre stimuláciu týchto detí – v prvom rade vodná posteľ, na ktorej si oddýchne a uvoľní ich celé telo, optické efekty v podobe farebných lámp, zrkadlovej gule, bublinkového valca a projektora kotúčov na stenu, z CD- prehrávača počúvajú hudbu, zvuky prírody, rozprávky, dotykmi a ohmatávaním rôznych vrecúšok a materiálov si rozvíjajú hmat, ovoniavaním voňavých olejčekov majú príjemný čuchový zážitok.

A ako pracujem s deťmi ?
Od prvých chvíľ, ktoré boli skôr spontánne, bádavé, založené na princípe pokus – omyl, si spoločne navzájom odovzdávame informácie, bez jediného slova (teda z ich strany). Od nich je to reč tela – pohyby rúk, nôh, hlavičky, náznaky úsmevu, prižmúrenie, zamračenie, občas tiché zamrnčanie, zavzdychanie, zakašľanie, ale nikdy žiaden smútok a plač. Naozaj. Tieto emócie sú u nás vylúčené…

Mamka alebo ocino príde, na rukách donesú svoje dieťa, položia ich na vodnú, vyhrievanú, mäkkučkú, poddajnú posteľ a už sa nestarajú, utekajú za svojimi bežnými starosťami (nech idú a nech si v pokoji nakúpia alebo vybavia čo treba). A ja sa zahľadím a spýtam sa: „Tak čo dnes spravíme? Kadečo poopačujeme, alebo povoniame, pocvičíme, alebo pomasírujeme, pohojdáme, popočúvame hudbu alebo rozprávku, alebo popozeráme svetielka, alebo len tak budeme oddychovať?… Odpovede sa nedočkám, takže výber je na mne. Zapálim sviečku, nakvapkám vôňu a ponúkam…

A pritom nespustím oči z ich tváre a sledujem jemné zachvenie, čo i len mihnutie mihalnicou, každý nepatrný pohyb je pre mňa veľkým znamením. A potom viem (teda si myslím), či mám pokračovať, alebo niečo zmeniť, alebo len jednoducho zabaliť dieťatko do mäkkej hebkej deky a nechať odpočívať. A pár minút pred príchodom rodičov nasleduje jemné prebúdzanie, obliekanie, lúčenie a po odchode dúfanie, že snáď bolo dobre…
Dúfam a verím.

Čo je snoezelen
Názov snoezelen je odvodený z holandských slov snuffelen – čuchať, skúmať a doezelen – driemať, relaxovať. Metóda snoezelen prebúdza všetky zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť), využívajú sa pomôcky na somatickú, vestibulárnu a vibračnú stimuláciu. Takto je deťom umožnené prežívať najrôznejšie pocity (šťastie, radosť, upokojenie, istota) a pritom sa im ponecháva možnosť vlastného výberu podnetov, ktoré sú im príjemné. Terapia slúži na relaxáciu, odbúrava strach, prináša radosť. Deti sa tu môžu preniesť do sveta zvukov, svetiel, vôní a fantázie. Platí zásada, že deťom je potrebné ponechať čo najviac voľnosti a času, aby si sami zvolili alebo naznačili, ktoré podnety pociťujú ako príjemné. V snoezelen terapii sa nič nemusí, všetko je dovolené. Deti majú možnosť byť celkom sami sebou. Najvyššou zásadou pri tejto činnosti je udržať medziľudský kontakt. Tento kontakt nie je možné nahradiť aparatúrami.

Silvia Kedroňová

close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie