Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Dagmar Sváteková Pozitívne myslenie

Hyperbarická oxygenoterapia – Tri, dva, jedna…

Tak a je to. Historicky prvýkrát sa na pracovisku hyperbarickej oxygenoterapie v Moste pri Bratislave konali preteky o barliach.
A silno premýšľam o odmene pre víťaza.
Pekne po poradí.
Deň predtým mi doktor veľmi ulahodil slovami, že pred komorou teba zjesť kúsok vysokopercentnej čokolády.
Okrem iného… Ale toto vo mne zarezonovalo tak silno, že som doma zahlásila, že ja teda idem do obchodu (musím!), lebo už nemám čokoládu a nutne potrebujem. Jasne, čokoládu máme, ale iba tú z bežného obchodu a ja som mojou rodinou a okolím mierne… ehm… rozmaznaná.
Tak som si kúpila rovno päť tabličiek a kakaové bôby k tomu. Normálka, že?
Ku cti mi slúži, že som sa podelila a jednou tabličkou som nakŕmila svojich spolupacientov. Lebo veď to musíme. 
Toto jedno si budem pamätať do konca života. Nezáleží na tom, že odoznelo „Je vhodné…“, ja skrátka musím.
A keď musíš, tak musíš.


Dnes som okrem chodítka brala so sebou aj barle. Lebo som vyprovokovala súťaž, tak to treba aj splniť.
Ešte som uchmatla svoje bežecké tenisky. Priateľ sa smial. „To máš technologický doping, či čo?“
No, veru, mne by nepomohol žiaden doping, ale sranda bola, to teda hej.
V komore sme sa chystali na životný výkon, teda ja určite.

Druhá strana zrejme vedela, že so mnou nebude mať priveľa roboty. Darmo, o barliach prejdem ku výťahu a späť do bytu.
Robo, ak Ťa teraz napadlo, že ma budeš „týrať“ chodením o barliach, zabudni na to. Neni to dobrý nápad.
Takže, sláva víťazovi. A mne česť .
Ponúkla som sa vopred jeho rodičom, že ho do neďalekej dediny odveziem.
Priateľovi totiž prišiel nový telefón, deti boli u babky.

A Maiki? Ten ma má aj tak na háku, môžem ja vykrikovať: „Maiki, ku mne! Maiki, fuj! Maiki domov!“

Niekedy si fakt pripadám komicky, najmä pre tých, ktorí ma pozorujú z okna.
Nepočúva ma, ale skúste sa ku mne priblížiť. Ja som jeho kosť.
Takže som strávila podnetný a veľmi príjemný podvečer v spoločnosti môjho spolupacienta a jeho rodičov.
Dnes ma čaká veľmi príjemný podvečer a večer s mojimi spolutanečníkmi na plese, kde ideme vystupovať.
Teší ma, že lastovičiek pribúda a že ľudia tancujúci na vozíku sú vnímaní ako profesionáli, nie ako chúďatká, ktoré treba poľutovať. Mňa veru netreba. Ani mimo toho vozíka. Síce chodím ako po dvoch dňoch strávených v chladničke, ale pracujeme na tom, aby to bolo lepšie.
A potom sa tešte…
Ozik, všimla som si, že ja som v poslednej dobe výrazne schudla. Jasne, že vravím, že komora je dobrá na chudnutie.
No teším sa na ďalšiu stretávku, čo Vám poviem.
Postavička mňam mňam. Ako to je? Dobré sa chváli samo, tak ja teda pochválim.
Chválim aj vás (vždy je za čo) a želám Vám príjemný víkend strávený v súlade s vašimi predstavami. Ahooooj.

Autorka: Dagmar Sváteková
Foto: Ivona Sisková Losová (skrátene Losíková, ako ju volám ja


Warning: json_decode() expects parameter 1 to be string, array given in /nfsmnt/hosting1_1/e/b/eb07ebf7-bcdb-40de-8c0d-cf12cca789d4/burko.sk/web/wp-content/plugins/Ultimate-Premium-Plugin/libs/controllers/sfsi_socialhelper.php on line 616
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie