Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Dagmar Sváteková Pozitívne myslenie

Hyperbarická oxygenoterapia – Slnečná pani

Deň ôsmy. Teda, ôsmy krát v hyperbarickej komore po veeeeľmi dlhom čase (mám na mysli 45 expozíci kedysi, keď by som s takouto ľahkosťou nenapísala ani vetu). Sem tam si aj vyčítam, že som na hyperbarickú komoru nikdy nemala čas. Teda, tvárila som sa tak.
Konečne opäť vykuklo slniečko. Niektorí z nás sa sladko presviedčali, že vo vzduchu cítiť jar. No, ako, v polovici januára… Veď teda dobre.
Túžim, aby opäť bolo teplo. Zima a najmä, pochmúrne počasie, ma ubíja. Ale to nás je asi viac.
Pred pár týždňami som sa vrátila zo súťaže na Malte. Tri týždne pred Vianocami som vykrikovala na videu, že Čaute, čaute, chystajte vianočnú výzdobu, lebo my nemáme čas, kúpeme sa.
A už opäť túžim po teple, po slnečných lúčoch, ktoré mi hladia tvár, po tom, aby som mala v aute ako v skleníku.
„Ty si dnes aká farebne vyobliekaná,“ podotkol môj spolupacient. No, som. A nie je to iba počasím. Totiž, pred niekoľkými dňami som sa rozhodla, že budem Slnečná pani. Tak som. Hoci dnes (už je piatok dopoludnia) je vonku naozaj škaredo. To je ten tieň v Slnku.
Pobyt v komore – paráda. Sestričku robil braček (ten môj obľúbený, ktorý ma zo mňa hlavu jak melón), technika jeden z technikov a s lekárkou sme v komore mleli a mleli.
Zdržala som sa naozaj krátko, už z domu som vyštartovala v bavlnenom oblečení, aby som ušetrila čas na prezliekanie. No, ale zas tak veľmi som neušetrila, keďže prvýkrát som cestou do komory chytila zápchu. Nech som sa to pokúšala akokoľvek obísť, cesta mi aj tak zhltla 25 minút. Aspoň že cesta späť bola v pohode.
Popoludnie som strávila s deťmi. Aj som ich chcela zobrať na motokáry, aj môj syn uprednostnil playstation. Tak som sa s dcérou vybrala na nákup. Čumela na mňa jak puk. Obchod, hypermarket, ktorý by som kedysi nevládala prejsť, som prešla akoby nič. A za relatívne krátky čas. Relatívne preto, že si viete domyslieť, ako to asi vyzerá, keď idú nakupovať dve baby. Mladá matka a pubertálna dcéra. No pomoc. 

Schody – no problem, x-krát zaparkovať a vyložiť sa, tiež nie je problém. A ľutovať sa by tiež nebol problém, ale také ja nerobím. Načo?
V komore som lekárke vravela, ako sa chystám na snowboard. Že so státim nemám problém, lebo topánky nohu pevne fixujú. Uvidíme však, čo to urobí v pohybe. Potom som jej vravela, aká potrebná je vášeň a zápal, ako človeka ženie vpred to, čo naozaj miluje.
Teším sa na dnešnú expozíciu. A zajtra huráááá smer lyžiarsky svah. Určite sa ozvem a podelím sa o zážitky. Aj o tie, z dnešného pobytu v hyperbarickej komore.
P.S.: Ak niekto poznáte knihu Liečebný kód, prosím, napíšte mi o nej do správy. Poznám totiž človeka, ktorý také blbosti odmieta čítať.

Autorka: Dagmar Sváteková
Foto: Róbert Héger


Warning: json_decode() expects parameter 1 to be string, array given in /nfsmnt/hosting1_1/e/b/eb07ebf7-bcdb-40de-8c0d-cf12cca789d4/burko.sk/web/wp-content/plugins/Ultimate-Premium-Plugin/libs/controllers/sfsi_socialhelper.php on line 616
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie