Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Dagmar Sváteková Pozitívne myslenie

Hyperbarická oxygenoterapia – Jednorožec a jupííí

Dnes stihnem aj článok, ktorý by za normálnych okolností vznikol až zajtra. A síce, o mojom dnešnom, myslím, že pomerne bohatom a slnečnom dni.
Ráno som vstala (za čo som nesmierne vďačná), nasledovalo cvičenie, sprcha, článok a pár minút s výšivkou v ruke. V telke bežalo niečo o robotoch, doteraz neviem čo to akože malo byť, niečo na štýl Simpsonovcov. Čiže by som to nenazývala rozprávkou. Dôležitý však bol koniec. Jednému robotovi sa čosi snívalo, považoval to za realitu, až neskôr zistil, že to bol sen. Posledná veta ma ovplyvnila nielen na dnešný deň: Realita je taká, akú si ju urobíš.
Možno to nie je presne odcitované, ale… Ako pozadie bol robot kráčajúci po pláži, jednorožec a kopec pestrofarebných rastlín. Teda, toto som zhliadla, keď som zodvihla zrak od výšivky.
Tradične som sa zamotala, zabudla som, že je piatok, no i tak som na ďalšiu expozíciu v hyperbarickej komere v Moste pri Bratislave prišla práve včas. Deviata. Jupíííí.
Dnes už všetci vedeli, že zajtra je veľký deň. Po siedmych rokoch sa idem snowboardovať. Teda všetko bolo (a je) Jupííí.


Keďže mám dovolené si brať do komory výšivku, zistila som, že v komore sa veci robia akosi ťažšie. Je takmer samozrejmé, že som mala množstvo otázok na každého z prislúchajúceho personálu. Ako, prečo, načo, začo… Aj k šľapaciemu šijaciemu stroju sme sa dostali (čisto hypoteticky).
No veselo bolo. A verím, že nielen mne.

Po príchode domov som polemizovala, do akej miery zdravie človeka ovplyvňuje jeho vlastná myseľ, viera a presvedčenie a do akej miery absolvovaná liečba. Uzavrela som to s so slovami, že hyperbarická oxygenoterapia má určite úžasný prínos, aj keď pacient neverí v jej účinky. No keď verí, má ich ešte väčšie. Prečo som si taká istá? Lebo som to zažila. Absolvovala som niekoľko expozícií ešte ako pacient v kóme, tam som si nemala ako namýšľať. A práve hyperbarická oxygenoterapia mi zachránila život. Ale to bolo v inom čase, v inom meste a, ako sa rada smejem, v inom živote.

Naozaj, môj život je neporovnateľný s tým, čo bolo na začiatku. Nehybná, nemá, netušila som čo ma čaká. Ako rada hovorím – ak existuje peklo, ja som si ním prešla (áno, až tak). Ale to už bolo dávno. A tam, v tom pekle, som si začala utvárať svoj budúci život – v raji.
Hoci nič nie je dokonalé, som naozaj šťastná. Vybrala som si to. A verím, že svojim optimizmom, vierou a životným postojom nakazím aj iných.
Teším sa, že jeden spolupacient, ktorý nateraz absolvoval poslednú expozíciu mi povedal, že on zo mňa až nasával energiu a radosť. Jeho slová mi padli skutočne vhod, lebo spätná väzba je pre mňa enormne dôležitá.

Chcem mu iba odkázať: Aj ja som sa veľa naučila od Teba. Ďakujem Ti a nezabudni – ten ples si máš užiť.
Jupííí.

A jednorožec? Okrem „rozprávky“ sa dnes jednorožec objavil aj u nás v obývačke. Ťahal ma po nej na snowboarde. Nekecám, žijem.
Ten jednorožec bola moja takmer dvanásť ročná dcéra v overale, ktorý som jej včera kúpila. Áno, je dúhový a má roh.
Jupííí.

Autorka: Dagmar Sváteková
Foto: archív autorky


Warning: json_decode() expects parameter 1 to be string, array given in /nfsmnt/hosting1_1/e/b/eb07ebf7-bcdb-40de-8c0d-cf12cca789d4/burko.sk/web/wp-content/plugins/Ultimate-Premium-Plugin/libs/controllers/sfsi_socialhelper.php on line 616
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie