Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív August 2016 Autizmus

Hipoterapia, alebo ako posunúť hranice maminho strachu o dieťa s autizmom

V sobotu sa zhoršilo počasie a nedeľňajšia hipoterapia bola v ohrození. Nedeľné usmoklené ráno predpovedalo, že Maťko poobede nikde nepôjde. Doobeda naša rodina trávila spoločné oslavy našich blízkych a doobedie pokračovalo, namiesto pekným posedením na záhrade u starkých, za „okrúhlym“ stolom v útulnej kuchyni.

Po obede som zatelefonovala majiteľke koní, či terapia s koníkom bude. „U  nás prestáva pršať“, oznámila mi a pozrúc z okna kuchyne, som zistila, že aj vonku pred domom dážď ustal. Poprosila som švagrinku o pršiplášť „pre istotu“, ktorý bol v červenej farbe s Mickey Mouse-om a autom sme vyrazili vpred. V priebehu cesty nás sem – tam trafila nejaká zablúdená dažďová kvapka.
Ku koníkom sme prišli prví a mladá slečna sa potešila našej prítomnosti.
Maťka som vysadila na koníka Fionku a snažila som sa ísť tradične popri jej boku, strážiac malého, aby nerobil hlúposti. Jeden, dva a ešte pár krokov v rozmočenom piesku mi ukázalo, že táto cesta dnes popri koníkovi viesť nebude a ja budem musieť vložiť dôveru do rúk malého Maťka, ktorý na koníkovi bude jazdiť v sprievode slečny sám.
Postavila som sa na okraj jazdiarne a konverzujúc s mladou ošetrovateľkou koní, som sledovala dvadsať minút samostatnosti môjho syna s autizmom, ktorý to ustál bez akýchkoľvek problémov, sám. A tak si môžem po tejto skúsenosti povedať, že nabudúce, už za pekného počasia, si sadnem na lavičku a môžem sa s pokojom kochať na koníky. S dôverou, že Maťko už zvláda ďalší level a je schopný túto aktivitu absolvovať bez môjho strachu. Niekedy okolnosti života sú režírované tak, aby sa naše obavy s malým donútením „nepriaznivých“ okolností rozpustili a  presvedčili nás, že veci fungujú aj bez našej úzkostlivej prítomnosti.

Mária Helexová

 

Archív článkov August 2016 nájdete tu.

 

Čítajte informačný portál Inak obdarení.
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie