Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív December 2014 Janka Truhlíková Prekopová Pozitívne myslenie

FEJTÓNY – SMIECH NA VOZÍČKU

Správajme sa k ľudom na vozíčku normálne. Potrebujú našu pomoc a nie súcit. So smiechom sa dá zvládnuť všetko – niekedy aj život postihnutého človeka.

Ustavične ma vedia prekvapiť nechápavé pohľady okoloidúcich, keď popri nich prechádza vozičkár. V  dnešnej dobe sa už malé deti v  materských škôlkach učia pracovať s najmodernejšími počítačmi, no ich rodičia neraz nevedia pomôcť s vozíčkom pri obyčajnom prekonávaní obrubníka. Život na vozíčku nie je iba čiernou tmou, veď sedia na ňom obyčajní ľudia, takí istí ako sme aj my ostatní. Vedia smútiť rovnako, ako sa vedia smiať. Pokúsim sa vás presvedčiť, že štyri kolesá invalidného vozíčka sa dokážu krútiť aj vo veselom akorde.
Kamarát – vozičkár, nazvime ho Rasťo, si zašiel s priateľmi na diskotéku (prečo nie?) a presadolsi na stoličku. Celou miestnosťou sa ozývala sladučká Celine Dionová so svojim „titanicom“ a pred Rasťom sa objavila mladučká dievčina, ktorá ho ťahala na tanečný parket. Rasťo jej však s obdivuhodným pokojom hovorí: „Vieš, som po havárii a vozíček som nechal v aute.“ Dievčina sa rozosmiala na plné ústa. Vtedy Rasťo nenápadne žmurkol na kamaráta, ktorý mu priviezol jeho štvorkolesového tátoša. Dievča v miernom šoku vzápätí dotiahol na parket a ukázal jej, že aj s vozičkárom sa dá tancovať a šantiť na tanečnom parkete. Počas večera sa z nich stali dobrí priatelia.

Ďalší priateľ Martin si k vozíčku uviazal svojho vlčiaka a  vybrali sa na  prechádzku. Obaja prehnali „povolenú“ rýchlosť a  tak sa zrazu Martin ocitol v  kanáli pri ceste. Sadol si na jeho kraj a čakal, kým pôjde niekto okolo a pomôže mu vytiahnuť vozíček z  kanála. Po  chvíli okolo neho prechádzali na traktore družstevníci. Všetci mu veselo kývali, ani im však nenapadlo zastaviť sa. „Asi si mysleli, že nemám čo robiť, tak si sedím v kanáli,“ povedal mi Martin „ale po pár metroch im to asi došlo, tak sa vrátili a pomohli mi.“
Mala som návštevu z Prahy, kde býva moja priateľka Iveta, ktorej neodmysliteľným spoločníkom je taktiež vozíček. Spravili sme si výlety po Slovensku – zistili, že niekde sa o bariérach iba rozpráva, ale zabúdajú ich odstraňovať. Keď sa priblížil deň jej odchodu domov prišla sa k nám rozlúčiť. Nechcela vystupovať z auta, vraj je nabalená a vozíček má zasypaný rôznymi vecami… Vtedy sme sa obrátili a naše pohľady sa upreli na zadné sedadlo. Mala tam naozaj rôzne veci – iba vozíček chýbal! So smiechom, akoby som si ja zabudla obuť topánky, konštatovala, že sa poň musí vrátiť, lebo ho nechala stáť doma pred bytovkou.
Janka Prekopová


Warning: json_decode() expects parameter 1 to be string, array given in /nfsmnt/hosting1_1/e/b/eb07ebf7-bcdb-40de-8c0d-cf12cca789d4/burko.sk/web/wp-content/plugins/Ultimate-Premium-Plugin/libs/controllers/sfsi_socialhelper.php on line 616
close

Prajeme príjemné čítanie a ďakujeme za zdieľanie