Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Iveta Burianeková

Ďakujem za šesť rokov s časopisom Inak obdarení.

Prvé číslo časopisu Inak obdarení som držala v rukách presne pred šiestimi rokmi. Bol to nádherný pocit. Vždy bolo mojou túžbou mať časopis a pomáhať ľuďom aj touto formou. Začínal sa mi plniť sen. Ten sen mi pomáhala realizovať úžasná osôbka Monika Ponická, bez ktorej by neuzrel svetlo sveta v tlačenej podobe. Tri roky sme ho posielali každý mesiac do rodín, kde je niekto hendikepovaný. Taktiež ho ľudia mohli nájsť všade tam, kde sa pohybujú vozíčkari. Po troch rokoch bol dvojmesačník, a posledné dva roky vychádza štvrťročne.

Tak ako prišiel čas začať niečo tvoriť, tak prišiel čas sa aj rozlúčiť. Šesť rokov som bola redaktorkou časopisu. Teraz prišiel čas žezlo odovzdať niekomu inému, kto bude rád pokračovať ďalej v tomto diele.

Ja končím. Prečo?
Ukončila sa mi jedna životná etapa. Etapa plná bolesti, starostí a trápenia.
Keď odišla do neba Katka, dala som si sľúb, že budem naďalej pomáhať bezmocným ľuďom. No keď odišiel za ňou aj manžel tak som si uvedomila, že si už nechcem pripomínať minulosť, ktorá bolí … Pred rokom som prežila jedno z naozaj najťažších chvíľ môjho života. Manželovi tesne pred Vianocami amputovali nohu, zoslabol, bol plne odkázaný na pomoc iných. 22.1. odišiel tam odkiaľ niet návratu.

Od jari som dlho váhala, premýšľala či budem naďalej pokračovať v tvorbe časopisu. Presviedčala som sama seba, že: „Áno, toto je moja cesta.“ No zistila som, že idem proti sebe. Teraz keď som si definitívne povedala: Končím, … pocítila som úľavu.

Chcem sa poďakovať všetkým úžasným ľuďom, ktorí mi pomáhali akýmkoľvek spôsobom s časopisom.

Myslím, že Prvé a najväčšie ĎAKUJEM patrí hore do neba Katke a Stankovi. Veď bez nich by nebola túžba mať časopis.

Ďalšie veľké ĎAKUJEM patrí Monike Ponickej,  bez ktorej by sme ho nedržali v rukách.
Katke Gibalovej, ktorá robí úžasnú grafiku a vďaka nej ho máme krásny.
No a ďalšie mená ani nejdem písať, aby som náhodou na niekoho nezabudla. Je Vás veľa, ktorí ste dobrovoľne prispievali svojimi príbehmi, skúsenosťami, postrehmi. Bez Vás by tento časopis nemal dušu.

Dúfam a verím, že budete aj naďalej pokračovať v tomto diele aj keď bezo mňa.

Tu si môžete stiahnuť časopis v PDF

 

Pomáhať budem aj naďalej, ale už len poradenstvom
a zbieraním 2% z daní pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc. 

Jednu životnú kapitolu končím.