Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Február 2014 Centrum samostatného života

Čo znamená nezávislý spôsob života

Nezávislý spôsob života znamená, že ľudia s postihnutím majú možnosť rovnocenného výberu v oblasti sociálnej, politickej, ekonomickej a kultúrnej rovnako ako nepostihnuté osoby. My sme sa rozhodli termín „Independent“ prekladať ako samostatný, čo lepšie vystihuje jeho podstatu než nezávislý. Každý jednotlivec a každé postihnutie je iné, preto je každá osoba s postihnutím jedinečná.

Hnutie preto stavia na presvedčení, že ľudia s postihnutím sú najlepší, resp. najpovolanejší odborníci na poznanie a riešenie svojich potrieb a problémov. Nezávislý (samostatný) život neznamená, že my, ľudia sťažkým zdravotným postihnutím nepotrebujeme pomoc inej osoby, že chceme, či môžeme všetko robiť sami alebo žiť v izolácii. Nezávislý (samostatný) život znamená, že sa snažíme o to, aby sme mali rovnaké práva a rovnaké príležitosti ako ostatní zdraví spoluobčania.
K dosiahnutiu nezávislého (samostatného) života a k vytvoreniu podmienok v našom prirodzenom prostredí je potrebné aby sa v štáte uplatňovali hlavne tieto princípy:
1) Deinštitucionalizácia
2) Demedikalizácia
3) Deprofesionalizácia.Deinštitucionalizácia je proces, ktorý je zameraný na vrátenie sa ľudí s postihnutím z ústavných zariadení do prirodzeného prostredia, do rodiny, medzi priateľov, susedov, známych. Musíme však mať zabezpečenú takú formu pomoci, ktorá nám umožní vykonávať bežné aktivity tak, aby sme mohli byť boli nezávislí od ostatných členov rodiny a tým by sa zrovnoprávnili naše postavenie v rodine. Takou formou pomoci je osobná asistencia.Demedikalizácia znamená, že sa pozerá na potreby ľudí s postihnutím z nemedicínskeho náhľadu. Spoločnosť postupne musí prekonať názor, že občan s postihnutím je len pacient o ktorého sa treba starať ako o chorého. Zdravotné postihnutie nie je choroba. Liečebný proces je väčšinou ukončený a je potrebné sa zamerať na odstránenie alebo prekonanie dôsledkov zdravotného postihnutia a nie na liečenie choroby, ktorá sa vyliečiť napr. nedá. Až v prípade, ak ochorieme, vtedy sa má pristupovať k nám ako ku pacientom všeobecne.

Deprofesionalizácia znamená, že hlavným expertom na posúdenie svojich potrieb je sám postihnutý. Doterajšia situácia je stále taká, že v našom živote dominujú odborníci – lekári, sociálni pracovníci, psychológovia, špeciálni pedagógovia…
Oni sú tí, ktorí robia rozhodnutia, ktoré majú mnohokrát zásadný vplyv na náš život. Pritom platí, že čím väčší vplyv majú na náš život títo odborníci ,o to menej možností a schopností máme my. Preto je nevyhnutné pristúpiť k deprofesionalizácii pri riešení našej sociálnej situácie. Nemali by o našom živote rozhodovať odborníci, ale v rámci posudzovania našich potrieb sa musia rešpektovať naše predstavy a rozhodnutia, nakoľko sami najlepšie poznáme svoje potreby a máme právo rozhodovať o sebe!