Spoločnými silami zvládneme všetko

Spoločnými silami zvládneme všetko

CIEVNA MOZGOVÁ PRÍHODA – Rehabilitácia

Ako začať rehabilitovať, aké postupy, cvičebné pomôcky, rehabilitačné stroje, mne najviac pomohli, pri mojom napredovaní. Náhla cievna mozgová príhoda zvyčajne prevráti pacientovi aj jeho rodine život „naruby“ a zvíťaziť nad ňou nie je jednoduché. Pacient i  jeho rodina sú spočiatku v  šoku a snažia sa spolu s lekármi riešiť najmä akútny stav.

Problémov je zrazu toľko, že rodina nevie, kde má žiadať o pomoc a ako postupovať, aby ich príbuzný vyšiel z CMP bez následkov alebo s čo najmenším postihnutím. Spravidla býva postihnutá buď celá pravá alebo ľavá strana pacienta, čiže horná aj dolná končatina zároveň.
Pri pravostrannej, je vo väčšine prípadov, postihnuté aj rečové centrum, a komunikácia s takýmto pacientom je veľmi náročne ťažká.
V takom to príde do poručujem začať čítať nahlas, aspoň zo začiatku 15min. denne a postupne to zvyšovať až na 1hod. Medzi tým to môžete doplniť aj spievaním. Totiž spevové centrum v mozgu je niekde ide ako rečové, čo znamená, že pacient by mal vedieť spievať, a pomôže to pri obnovení reči ako takej. Mám s tým osobné skúsenosti, bolo to aj v  mojom prípade a reč sa mi neskutočne zlepšila.Čo sa týka ochrnutia, u väčšiny pacientov sa zvýši svalové napätie v  končatinách, avšak aj tu sú rozdiely. Či vznikla CMP pri upchatí alebo prasknutí cievy. Pri upchatí sú končatiny skôr ochabnutejšie ako pri prasknutí, kde dochádza k  svalovému napätiu – svaly sa stiahnu a končatiny sa stávajú spastickejšie.
Tu pomáhajú rôzne antispastické ortézy a polohovacie dlahy.

Pri rehabilitácii delíme cvičebné postupy na:
• pasívne (ako je pasívne cvičenie, polohovanie, masírovanie)
• aktívne (ako sú rôzne dýchacie cvičenia, a cvičenia s pomocou druhej osoby)

Pri pasívnom cvičení – najcharakteristickejším prejavom hemiparézy – čiastočného ochrnutia je spasticita, čiže zvýšenie svalového napätia, ktoré sa snažíme uvoľniť masírovaním jednotlivých postihnutých častí tela a ľahšími pasívnymi pohybmi, kde sa pacient sústreďuje na túto činnosť a hlavne si uvedomuje okolnosti súvisiace s vykonávaným pohybom. Pri hornej končatine stimulujeme kefkovaním vždy od končekov prstov smerom hore, ku ramenu, nikdy nie opačne alebo štipkaním hornej končatiny a stláčaním rôznych akupresúrnych loptičiek. Na dolnej končatine, stimulujeme kefkovaním chrbát nohy a prednú plochu predkolenia. Ďalšou dôležitou oblasťou pri chôdzi, je používanie ortez dolných končatín, ktoré sú vyrobené na mieru každého pacienta. Za pomoci týchto ortez sa pacientovi lepšie a bezpečnejšie chodí.

Pri aktívnom cvičení, majú dýchacie cvičenia za úlohu znížiť neprimerané psychické napätie a zlepšenie pohyblivosti hrudného koša. Postupne pri cvičení zaraďujeme aktívne ťahové pohyby aj proti odporu. Odpor pri cvičení sa kladie buď ručne alebo pružinami, kladkami, závažiami, no najvhodnejší je ručný odpor, pretože umožňuje sebakoordináciu pohybu, únavu s  možnosťou ihneď korigovať pohyb.
Jedna z možností, ktorú odporúčam je zhotovenie jednoduchej kladky, na ktorej môžete vykonávať rôzne cvičenia a naťahovať horné končatiny bez pomoci druhej osoby. Druhým spôsobom je aj jednoduchá palica, za pomoci ktorej predpažujete, dvíhate či vykonávate krútiace pohyby postihnutou končatinou. Dôležitou súčasťou cvičenia je aj cvičenie rotácie hornej končatiny a zápästia, ktorú precvičujem na „madle“ kde realizujem pohyb proti maximálnemu odporu do rôznych strán. Cvičebné pomôcky, či už na stimuláciu alebo cvičenie, si môžete zadovážiť v predajni so zdravotnými pomôckami, poprípade objednať cez internet alebo si ich jednoducho dáte vyrobiť niekým na objednávku. Pri uvedených cvičeniach nie je dôležitý len telesný stav pacienta ale aj psychický, ktorý pôsobí na našu kondíciu, nádej a  vieru pacienta. Cvičením sa zvyšuje kvalita života, ktorá je veľmi dôležitá. Každé postihnutie je iné, no vo väčšine prípadov podobné v následkoch.

Ako to bolo v mojom prípade? 
Už v nemocnici som začal rehabilitovať so zdravotnou sestrou, ktorá mi ukázala základné cviky a už bolo len na mne, ako budem k danému cvičeniu pristupovať. Mal som však šťastie, dostal som kontakt na jedného ošetrovateľa, ktorý pomáhal takýmto pacientom. Chodil ku mne každé poobedie, kým som bol v nemocnici a  venoval sa mi najmenej hodinu. Po skončení cvičenia mi urobil masáž postihnutých končatín, ktorá mala blahodarne účinky v mojom napredovaní. Po mesiaci sa mi podarilo dostať do Rehabilitačného centra v Kováčovej, ktoré ako jediné na Slovensku, najlepšie vie zrehabilitovať takýto druh diagnózy. Naučil som sa tam základné veci, ktoré potrebuje človek pri bežnom každodennom živote a hlavne ako mám ďalej cvičiť, keď prídem domov z Rehabilitačného centra. Vedel som, aká ťažká bude rehabilitácia, aby som mohol existovať a „fungovať“ ako sebestačný jedinec a nebol odkázaný na pomoc iného človeka. Mal som veľa krát ťažké stavy, chcel som všetko vzdať a ďalej nepokračovať, strácal som trpezlivosť, trvalo to už dlho… Uvedomil som si, že takéto riešenie by pre mňa nič neznamenalo, iba by sa začal môj stav postupne zhoršovať a skončil by som ako ležiaci pacient na lôžku. Teraz spätne, keď na to myslím, som rád, že som to nevzdal a bojoval… Za tie roky čo som po CMP, vyskúšal som rôzne druhy liečenia, ktoré mi pomohli v  mojom napredovaní. Cvičenie sa stalo mojou každodennou súčasťou. Cvičím každý deň ráno hodinu s cvičebnými pomôckami, ktoré som si postupne zadovážil a niektoré aj sám vyrobil. Poobede je to chôdza aspoň hodinu a večer to zakončím cvičením na jednom z  posilňovacích strojoch buď je to eliptikál, steper, stacionárny bicykel.

Dúfam, že som Vás aspoň takto mohol inšpirovať – cvičte a nikdy sa nevzdávajte, lebo iba vtedy budete napredovať. Povzbudzujem Vás, bojujte. Vaša vytrvalosť prinesie ovocie, som toho živým dôkazom. Neexistujú obmedzenia, vytvárame si ich vo svojej mysli a predstave. Dokážete to!

Cenné informácie o živote a rehabilitácii po CMP som zhrnul do brožúry: Ako žiť a rehabilitovať po cievnej príhode v domácom prostredí, ktorú si môžete objednať na webovej stránke: www.mozgova-prihoda.eu

Autor: Ján Gombarček