Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív December 2013 Iveta Burianeková Katka - Terapie

Canisterapia

Čo je to canisterapia?
Canisterapia je spôsob terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Zdravie je definované (podľa WHO-Svetová zdravotnícka organizácia) ako stav psychickej, fyzickej a sociálnej pohody. Canisterapia kladie dôraz predovšetkým na riešenie problémov psychologických, citových a sociálno-integračných. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka zahrňuje motivačnú zložku k rehabilitácii a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky.

Canisterapia sa uplatňuje hlavne ako pomocná (podporná) psychoterapeutická metóda pri riešení rôznych situácií, kedy iné metódy zlyhávajú alebo ich nemožno použiť.
Napríklad pri naväzovaní kontaktu s ťažko komunikujúcimi pacientmi a pri práci s:
• emocionálne poškodenými a citovo deprimovanými deťmi
• autistickými deťmi
• mentálne postihnutými
• zmyslovo postihnutými
• u niektorých psychiatrických diagnóz (úzkosť, depresia, fóbia)
• v logopedickej a rehabilitačnej praxi (hlavne ako motivačný prvok)
• ako socioterapia a psychoterapia telesne postihnutých či inak handicapovaných
• pri výskyte apatie, bezmocnosti, chronicky chorých a zdravotne postihnutých
• u chorých detí (hlavne dlhodobo-neurologicky, onkologicky, úrazy, pri zlej adaptácií na pobyt v nemocnici)
• ako súčasť komplexnejterapie v geriatrii(demencia, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, depresie, strata dôvodu žiť.
Metódy AAA (Animal Assisted Activities) poskytuje príležitosť pre motivačný, výchovný, odpočinkový alebo terapeutický prospech, zameraný na zvýšenie kvality života klienta. AAT (Animal Assisted Therapy) je cielená intervencia, pri ktorej je zviera neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu. Hlavný rozdiel medzi oboma skupinami je, že zatiaľ čo výsledky AAA možno vyjadriť len v pojmoch radosti, spokojnosti a šťastia, výsledky AAT sú objektívne pozorovateľné a merateľné.

Pes terapeut Musí byť vyrovnaný, spoločenský, trpezlivý a ovládateľný. Musí uniesť veľkú psychickú záťaž – náhle pohyby, nečakané dotyky a objatia, nekonečné škrabkanie, hladenie, česanie, vláčenie za voditko. Nejde u neho tak o výcvik ako o priateľskú povahu. Musí mať ľudí rád. Pes nikdy nepracuje sám. Majiteľ a pes vždy tvoria tím. Kľudná a vyrovnaná povaha majiteľa je teda podmienkou úspešného terapeutického tímu.
Zdroj: Internet

Vždy som bola zásadne proti tomu, aby sme chovali vo vnútri psíka, keďže dvor máme veľký.
Dlho som bola len toho názoru, že havkáč má byť len vonku v koterci a strážiť dvor.
Keď som si spomenula na to, že keby bol chlpáč dnu v obývačke, musela by som stále upratovať jeho chlpy z gauča a koberca, tak to ma vždy odrádzalo. Predsa je to aj väčšia zodpovednosť a trpezlivosť.

Prečo som zrazu zmenila názor?
Mali sme šteniatka japan chinov. Psíkov som predala a zostala nám jedna fenka sama v koterci. Bola smutná, nemala sa s kým hrať, tak som ju vykúpala a nechala v obývačke nech vyschne. A tak to začalo. Roztomilo na mňa pozerala.
Keď som ju zobrala na gauč, ona sa pritúlila a spokojne zaspala, vtedy som už neodolala a bola som rozhodnutá, že zostane dnu s nami. Bude náš maznáčik ako Katka. Tak mám doma dve deti, ktoré vyžadujú pozornosť a strašne veľa trpezlivosti. Predsa kým také malé šteniatko vyrastie a naučí sa hygiene to nejaký čas potrvá. No zvládame to celkom dobre. Malá Bárka je rozumná, rýchlo sa učí, tak určite s ňou nebudú problémy. Keď som dala Bárku k nám do domu, tak Katka bola v nemocnici. Preto som mala viac času sa jej venovať. Nestíhala som myslieť na starosti a problémy. Bárka ma zamestnávala každú chvíľu. Hrávali sme sa spolu. Zaháňala depresie. Napadlo ma, že by sme mohli skúsiť canisterapiu pri Katke.

Chcem vyskúšať ako bude Katka reagovať na jedného psíka. Či jej to bude trochu pomáhať pri liečbe. Skúšali sme to vonku s ostatnými psami, Katka reagovala dobre. Má ich rada, ale predsa je rozdiel mať okolo seba veľa psov naraz na chvíľu, alebo mať len jedného celý deň.

Začiatky

Na prvé stretnutie Katka zareagovala veľmi dobre. Bola prekvapená, keď zbadala pri sebe šteniatko. Bárka jej oblizovala rúčky a Katka sa čudovala. Postupne som začala Bárku dávať ku Katke do postieľky. Bárka sa pritúlila ku Katke a spokojne zaspala. Katka bola úplne potichu ani nedýchala, len oči mala veľké a čakala, kedy sa šteniatko zobudí. Keď vstalo, tak Katka začala rozprávať “Mama Bárka je hore”. Každé ráno čaká kedy jej dám Bárku do postieľky, aby mohli spolu spať. Bárka cíti, že ju má Katka rada, tak býva pri nej spokojná. Vôbec nebanujem, že som ju dala do domu.

Viem, že som sa rozhodla správne.
AK NIEKTO VÁHA TAK VRELO ODPORÚČAM KAŽDÉMU.