Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Archív Máj 2015 Iveta Burianeková Môj blog Pozitívne myslenie

Ako som sa zoznámila s počítačom

Pravdu povediac som počítač – notebook videla prvý krát, keď môj brat prišiel na návštevu a ukazoval nám fotky. Aj to som pri ňom poriadne nebola, lebo som mala robotu s Katkou. Takže doslova som vlastne len videla ako vypadá notebook.

S nápadom kúpiť počítač a internet prišiel môj muž, keď sme nakúpili šteniatka do chovu. Predsa dobre by bolo mať evidenciu psíkov. Všetko si zapisovať a mať prehľad o chove.
Taktiež na internete inzerovať predaj šteniatok. Bolo by to jednoduchšie.
Prvý krát sme sa o tom rozprávali to bol piatok večer. Volala som bratovi. On je PC expert. Pýtam sa ho: „Braček, dobre urobím keď kúpim počítač?“ On mi na to: „Samozrejme lepšiu vec nemôžeš urobiť.“
Tak sme neváhali a hneď v pondelok šli do obchodu. Najskôr, že sa budeme len informovať. No zaujalo nás to natoľko, že sme hneď kúpili notebook a automaticky aj tlačiareň.
No a k notebooku chýbal už len internet. Chceli sme prenosný (aby sme mohli s ním aj cestovať. Tak sme šli do t mobile. Dokonca nám ponúkli akciu ½ roka zadarmo. Kto by nezobral však?

Ja natešená, že už máme všetko, sme prišli domov. Vybalili z krabíc na stôl a zapli notebook. Volám bratovi: „Už mám doma notebook.“
On prekvapený: „ Máš tam všetko nainštalované?“ A ja: „Čo to je inštalovanie?“
Ja som si myslela, že je to ako televízor. Nastavím programy a môžeme pozerať. Našťastie môj braček má kamaráta, ktorý nám to všetko prišiel urobiť. V rýchlosti mi ukázal čo a ako sa robí. Ako písať texty.
Nainštaloval skype, cez ktorý sme hneď telefonovali s bračekom. Ja som bola nešťastná, že budeme veľa platiť za telefonovanie cez internet. Utešovali ma, že je to zadarmo. Tak som im začala veriť.
Kamarát odišiel a ja sadla k počítaču. Začala som pomaličky ťukať do klávesnice. Písala som vo worde. Potom som hneď prešla na internet a zoznamovala sa so surfovaním. Celkom sa mi to začalo páčiť. Prvý problém nastal, keď som chcela vypnúť notebook.
Nešlo mi to. Len mi ukazovalo niečo „uložiť“ .Ja som nevedela čo. Bála som sa čo sa deje. Hovorím si: „Iva moja, Ty si niečo pokazila“.
Volám kamošovi o mojom probléme. Tak sa pousmial a usmernil ma. Potom som už vedela, že keď niečo napíšem, tak to treba aj uložiť alebo zrušiť.

A to bol môj začiatok. Kúpila som si knihu „Prvé kroky s počítačom“, a keďže som sa potrebovala naučiť pracovať vo worde tak aj knihu „Word 2003“ Otvorila knihu aj program Word … a čo som čítala v knihe tak aj ťukala do klávesnice. Postupne som sledovala čo sa kde mení a ako ukazuje. Takto som sa sama pomaličky učila a zoznamovala s touto úžasnou vecou.

Najviac sa nám rátalo keď mi sesternica cez skype posielala linky na stránky, čo a kde kúpila. Ja v jednej ruke mobil (cez skype sa mi nedalo hovoriť lebo som mávala problém so signálom) a druhou rukou ťukala na stránky. Vydržali sme hodiny takto debatovať a hľadať.
No to museli naše deti spať a manželia v práci, aby bol kľud v rodine.

Keď som už vedela písať, prišla kamoška a ukázala mi v ktorom programe sa robia prezentácie. Len tak zbežne mi ukázala čo a ako. Ja som zasa potom sama skúšala a ťukala. Popri varení a starostlivosti o dieťa som rozmýšľala, čo ako zmením a upravím v prezentačke o psíkoch. Keď ma niečo nové napadlo hneď som bežala k PC a upravovala. Občas mi aj polievka vykypela.
Ja som taká, kým neprídem na koreň veci tak ani nespím. Vydržím sedieť pri počítači, kým mi to nejde tak ako chcem.

Postupne som sa zoznamovala s ďalšími programami, ktoré som mala nainštalované.
Excel mi vôbec nevoňal. Nevedela som sa dlho pohnúť v tabuľkách. Hovorila som si: „Ja s týmto tu nebudem kamarátka.“
No, raz prišla moja sestra (ona mala základy kurzu PC), a všimla som si čo a ako robí v exceli. Tak som hneď začala aj ja. Teraz mám porobené perfektné a priehľadné tabuľky o príjmoch a výdajoch v domácnosti a okolo psíkov. Prehľad o všetkom.

Keďže mám veľa príbuzných po celom Slovensku aj v Čechách a každý sa vypytoval ako sa máme, no a mne sa nechcelo samostatne vypisovať emaily s tým istým textom, tak ma napadlo, že si založím nejakú stránku na internete. Začala som s blogom. Popísala niekoľko článkov, pridala fotky a už som sa zviditeľnila. Len mi to nestačilo, nebola som spokojná.

Až raz, môj úžasný braček mi poslal cez skype stránku, ktorú urobil kamarátovi.
Hovorí mi: Iva mám tu len to čo ja chcem, žiadne reklamy…..“.
Prvá moja veta: „ Jééééééj, aj ja chcem také stránky.“
Tak mi nainštaloval program na tvorbu stránok Frontpage a už som mala novú zábavku.
Bolo to perfektné, vkladala rôzne pozadia, obrázky….. upravovala podľa svojho vkusu, no niečo úžasné. Stránky boli ako tak urobené.
No problém. Ako to dať na internet ? Nezostávalo nič iné len hľadať nejaký výhodný hosting (platený priestor na internete).

Prečo som si vybrala doménu burko.sk ?
No, lebo moje dieťa som tak volala. Môj malý burko (skratka Burianeková).
Takže stránky sú venované hlavne našej Katuške.

Teraz nemám problém stiahnuť z internetu vhodný program a nainštalovať do počítača. Keď sa mi nepáči tak ho odinštalujem a zasa skúšam niečo nové. Hlavne sa mi páčia také programy, v ktorých sa dajú upravovať fotky, vkladať do rámikov a všeličo iné…….
No ale to je už len dobrá zábavka na spestrenie práce s počítačom.

Čo je moja túžba?
Naučiť sa preinštalovať systém ,aby som nemusela byť odkázaná na iných.
Určite v budúcnosti by som chcela pracovať a zarábať si prácou na počítači.

Veľmi ma to baví.

Archív článkov z časopisu nájdete na našom webe tu.

Články z časopisu čítajte aj na informačnom portáli Inak obdarení.