Burko

Spoločnými silami zvládneme všetko

Iveta Burianeková Môj blog Naj Skutočné príbehy

Ako sa máme?

Cukrovka je tichý zabijak
Vo februári začal môj muž brať lieky na odvodnenie a tie mali veľmi vážne vedľajšie účinky. Muž zoslabol, nevládal stáť na nohách. Cukor mal veľmi vysoký. Bolo to náročné obdobie. Vozila som ho na invalidnom vozíku do kúpelne, na wc. Pomáhala pri sprchovaní, holila som ho. K stolu neprešiel, tiež sme si pomáhali s vozíkom. Akonáhle som vysadila tieto lieky, zdravotný stav sa mu zlepšil. Hladina cukru sa stabilizovala. Vydýchla som si, keď už sám chodil. Veľmi som sa bála toho ak zostane ležať. Nevedela som si predstaviť čo by sme robili ďalej. Odvtedy pri každom novom lieku čítam príbalový leták. V letáku boli všetky tieto príznaky, no ja som si to prečítala len vtedy, keď sa už diali tieto veci.

Manžel má dlhodobo cukrovku, pichá si 4x denne inzulín. Vďaka cukrovke mu postupne zlyhávajú orgány. Srdce pracuje na 30%, a kardiostimulátor -defibrilátor pomáha, aby dobre bilo. Tri krát v týždni chodí na dialýzu, lebo ľadviny zlyhávajú.  Dialýza mužovi pomáha, no býva veľmi slabý. Často sa zavodňuje a preto nevládze nič robiť, ťažko sa mu dýcha.

V auguste sa mu náhle zhoršil zdravotný stav, mal zimnicu, triaslo ho. Tak som volala záchranku. Lekárka neváhala a hneď ho brala na hospitalizáciu s podozrením zápalu močových ciest. Aj tak bolo. V nemocnici mu dali antibiotiká, ktoré nezaberali. Až druhé dobre zareagovali na liečbu. Aj v tom období bol veľmi slabý, nevládal chodiť.

Posledné obdobie má znovu otvorené rany na nohách. Urobí sa mu pľuzgier, ten praskne a rana je otvorená. Chodíme k chirurgovi, ktorý predpisuje náplaste z firmy Coloplast – Vlhká terapia so striebrom. Tie mu pomáhajú. No je to taký kolotoč, jedna rana sa zahojí, iná otvorí. Tak každý deň si nohy nasvecuje biolampou a ja mu to ošetrím a previažem.

Katka
V júli sme oslávili Katkine 17 –te narodeniny. Ako ten čas letí. Pri narodení boli prognózy od lekárov také, že dieťa nebude dlho žiť, umrie pri prvom zápale pľúc, … No ona je tu. Aj keď je ležiaca, nepovie slovíčko, neochutná ústami jedlo, dýcha s pomocou tracheostomie, nepribehne za mnou a nepochváli sa s prvou láskou, …. Aj tak je to môj poklad – anjel na zemi. Nemenila by som.
Katka býva pohodová, no aj ju trápia menšie zdravotné problémy. V poslednom období máva častejšie preležaniny a zapareniny. Taktiež vôbec nepriberá. Len rastie do dĺžky. Každú chvíľu polohujeme, ošetrujeme drobné ranky, tiež nasvecujeme biolampou a skúšame rôzne mastičky, krémiky. Na tento čas jej pomáha gél z Forever.  Písala som o ňom tu.

Vďaka preležaninám sa viac pestujeme a Katka si na to zvykla. Dožaduje sa pozornosti a nechce byť v miestnosti sama. Ak som pri nej potichu, ozve sa – zavzdychá . Keď sa jej prihovorím, tak ostane potichu a čaká kedy ju zoberiem k sebe. Potom pritúlená sedí na mojich kolenách a sleduje čo robím. Keď má dobrý deň, tak v stoličke vydrží sedieť aj tri hodinky, čo ma veľmi teší. Rada pozerá televízor, keď leží na posteli a hlávku má opretú o delfína. To sú krásne chvíľky, za ktoré som vďačná.

Ako to všetko prežívam ja
Priznám sa, je to náročné, veľa krát keď mi je najťažšie poplačem si, ale predýchavam, a nakopnem sa pri čítaní kníh alebo písaní článkov.  Posúvam sa aj vďaka podpore ľudí, ktorých mám okolo seba. Vždy keď mi je najťažšie, ozvú sa mi kamarátky, a milým povzbudivým slovom mi dodajú veľa pozitívnej energie. Samozrejem veľkou oporou mi je najbližšia rodina, mama, brat, netere, ktorí mi pomáhajú vo všetkom čo potrebujem. Taktiež známi, ktorí chodia pomáhať každý rok od jari do jesene pri chystaní dreva na zimu, či bežných úpravách okolo domu.  Nejdem všetkých menovať, lebo ich je veľa … Je to krásny pocit, keď viem, že mám pri sebe ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.
Tuto cestou sa im chcem z celého srdca poďakovať.

Vďaka psychickej podpore môžem pomáhať
Aj tento rok som stretla veľa rodín s podobným osudom, ktorým  pomáham cez občianske združenie Inak obdarení a Spolu to zvládneme – Burko. Je to hlavne poradenstvo ohľadom vypĺňania žiadostí do nadácií, oslovovania sponzorov na pomoc pre hendikepovaných.  Aktualizujem weby  www.burko.sk a www.inakobdareni.sk kde pridávame dôležité aktuálne informácie pre hendicapovaných. Spravujem facebookovské stránky týchto webov.

Časopis Inak obdarení je moja dobíjačka
Na jar keď  som mala doma najťažšie obdobie, som chcela ukončiť tvorbu časopisu. Myslela som si, že to nebudem zvládať. No po dohovore s Monikou Ponickou, ktorá mi je najväčšou oporou, máme časopis dvojmesačník. Som rada, lebo mám viac času na rodinu a aj na prípravu článkov.

Vďaka časopisu som sa zoznámila s úžasnými ľuďmi, s ktorými sme nadviazali spoluprácu, a môžem vám povedať: „ Máte sa na čo tešiť.“ Pribudnú nám nové rubriky, predstavíme osobnosti, ktoré pomáhajú hendikepovaným rôznymi spôsobmi. Taktiež zavítame do rodín, kde nám ukážu ako sa dá žiť s postihnutím.   V okienku zdravia sa pozrieme na choroby z pohľadu odborníkov, ale aj ako zlepšiť zdravotný stav z iného uhla pohľadu.

Pri písaní posledných viet mi oči žiaria radosťou a šťastím, že tvorím niečo čo je osožné veľkej komunite ľudí. Pomáhať iným je moja dobíjačka. Je to krásny pocit, keď ľudia poďakujú za informácie, ktoré našli v časopise a pomohli im.
Je krásne, keď niekto napíše, že by chcel prispieť osobnými skúsenosťami v duchu „Aj tak sa to dá“.

Ďakujem všetkým na pomoc a podporu.